„ Tomi si novým členom v našom klane takže by si mal vedieť že to nemôžeš nikomu povedať a ani sa nemôžeš ukazovať na slnku lebo tvoja koža žiari silnejšie ako slnko a mohlo by to slepiť iných spolužiakov. Preto ani Lily nechodí do školy keď je slnko. A ty to teraz nebudeš môcť tiež chodiť v tedy do školy.“
Po týchto slovách sa mi žalúdok začal prekrúcať a Tomi pozeral ako tela na nové vráta keď počul že nebude môcť chodiť von keď je slnko. V tom sa opýtal:
„ Teta a keď budem chcieť ísť von v lete alebo tak keď je slnko tak čo by som si mal obliecť alebo ako sa zamaskovať aby som nebol na slnku??“
Na túto otázku som ani ja nevedela odpoveď lebo keď je slnko som doma a spím a až večer chodím von. Takže by to zaujímalo aj mňa. Samozrejme že ani stará mama to nevedela lebo ona nevychádza za slnka von je ako ja. Jedine ak by potrebovala odo mňa niečo ale to je malo kedy lebo mi väčšinou zavolá alebo napíše list. Tak na toto nevedela odpoveď ale mohla sa opýtať našej najvyššej bohyni tmy NYX. Ona jediná vedela čo mať na sebe keď je slnko ale nedalo sa. Bolo skoro ráno a môžeme sa s ňou spojiť len večer o polnoci a do vtedy sa nám čakať nechcelo tak sme sa vybrali domou spať lebo bola akurát Sobota a v tedy spím len cez deň potom večer v Nedeľu nechcem spať a chodím po dome ako šľahnutá. Keď som prišla domou Sárinka začala skackať okolo a štekať od radosti (no keby že sa to dá nazvať radosť). Nevedela som čo v noci robiť a tak som sa vybrala von na prechádzku do neďalekého lesa meno Temné oko (neviem podľa čoho dostal to meno a ani nechcem vedieť). Vedela som že tam sú počuť zvláštne zvuky ale ja som dobre videla takže som sa ničoho neobávala. Keď som sa prechádzala videla som pri neďalekom strome temnú postavu z rudo červenými očami. Vyľakala som sa a rýchlo bežala preč. Mala som pocit ako keby ma niekto sledoval. Otočila som sa a nikto tam nebol. Ako náhle som sa pozrela pred seba videla som zase tu temnú osobu z rudo červenými očami. Nechcela som veriť že je to pravda, že to naozaj vidím. Tá osoba sa ku mne približovala dosť rýchlo (no ak to osoba bola). Mala som strašný strach že sa už nevrátim domou, ale v tom som počula ako ta osoba ma mňa uprene pozerá a rozpráva na mňa. Ten hlas som nepoznala bol pre mňa neznámi ale ako náhle sa vynoril spoza stromu a jeho temného tieňu, tu osobu som poznala bol to Tomáško. Jeho hlas bol taký hlboký a temný kebyže sa ku mne neprihovorí a nepodíde ku mne bližšie tak by som sa asi počúrala od strachu. Keď videl že som bola bledá ako stena prišiel bližšie a spýtal sa ma:
„ Moja vyľakal som ťa?? Ak áno prepáč mi to nie som zvyknutý na túto novú formu života.“
„ To nič. Nevadí budem si musieť zvykať že nie som jediným upírom v našom mestečku. Je to pre mňa niečo nového si zvyknúť na nového človeka alebo skôr upíra.“
Vedela som že nebude dobré keď ma bude prenasledovať ale ak mu poviem že sa mi to nepáči asi by sa nahneval a tak som to ignorovala ako sa to len dalo. Kam som sa pohla sa pohol aj on aj keď inou stranou. Došlo mi to moc smiešne že sa ma snaží napodobniť v chôdzi a vybuchla som od smiechu, samozrejme že sa to pokúsil napodobniť aj on. Jasné že mu to išlo a až moc dobre takže ak budem potrebovať ísť niekam a budem mať domáce väzenie od babky tak mi Tomáško bude kryť chrbát. Aspoň som mala niekoho pri sebe aby som sa mohla cíti vo svojej koži no ale nie ako upír samozrejme ale ako človek. Keď som videla že začína vychádzať slnko rýchlo sme bežali domou aby nám nebolo zle. Vošla som dovnútra oknom lebo dvere boli zamknuté a samozrejme ja som nemala kľúč ako obvykle pri sebe. Ešte že Sárinka ležala dole pri dverách a strážila nás keby že sa niekto vláme k nám. Bol to super dobrý strážca . Sáru by som nikdy nevymenila za iného strážne havinka. Jednoducho to je môj zvierací miláčik, ale aj Tomáško je môj miláčik. Mala som strašne dobrý pocit keď som sa mohla niekomu zapozerať do milujúcich očí ktoré ma nikdy nezradia. Jeho oči boli až moc milujúce a preto som nikdy nevedela odolať a vždy som ho počúvla alebo urobila to čo chcel lebo ak by som ho sklamala jeho pekné oči by sa ponorili do ligotavých sĺz a mňa by to z vnútra spaľovalo ako papier. Pritom som sa aj bála že ak sa mu niečo stane tak sa to stane aj mne ale radšej som nad tým nepremýšľala lebo by som sa ešte viac bála. Keď som odtrhla zrak od jeho pekných šedých očí (on ich mal práveže modré ale keď bol upírom tak ich mal krajšie). Nechcela som ho stratiť lebo môj život by sa ponoril do temnoty a plaču. Prišli sme domou a videl že plačem a spýtal sa:
„ Moja prečo plačeš čo sa stalo?!“
„ Nič mi nie je len.... len.... no dobre je mi niečo.“
„ Lily tak mi to povedz a nenechaj si to len pre seba.“
Videla som ako ho to trápi a chcel o tom vedieť ale ja som to nedokázala povedať lebo som bola moc smutná a nahnevaná, ale aj tak som sa premohla a povedala:
„ Keď otvoríš skrinku uvidíš tam uvidíš obálku a v tej obálke je list prečítaj si ho.“
Podišiel ku skrinke na ktorú som ukazovala a otvoril dvierka a vybral list. Vybral ho z obálky a začal čítať:
„ Moja milá chcela som ti dať tento list až keď bude ten správny čas. Ale ak to čítaš si už určite veľká. Tvoji bratia Alex a Tomáš sa budú o teba starať .Nechcem aby si ostala sama a verím že sa budeš cítiť ako keby som bola s tebou. Ale to nie je podstatné. Chcela som ti tým povedať, že tvoj život bude iný ako teraz čo žiješ. Budeš sa cítiť ako keby si nikdy nespala. Ale poznáš v správny čas.“
Keď dočítal vedel o čo sa jedná (lebo vedel o všetkom, no skoro o všetkom). Pozrel sa na mňa a chcel sa ma niečo opýtať ale ja som ho prerušila. Nechcela som počuť ako ma ľutuje ako mu bolo vidieť na očiach- chcel to zakryť len prázdnymi slovami- ale on na mne videl že by sa márne snažil a tak radšej nič nepovedal. Bolo na ňom vidieť že ho to moc zaskočilo a vzalo že mi to chcela mama dať až teraz k mojim narodeninám. Nechceli sme tomu veriť a tak sme išli s tým listom za starou mamou a ona mi vysvetlila čo to malo biť s tým „budeš sa cítiť ako keby si vôbec nespala“ . Keď mi to vysvetlila mala som v tom súvislosti. Na druhý deň sa to začalo cítila som sa nevyspaná a všetko ma bolelo. Vôbec som sa nečudovala moje gény sa začali meniť. Nechcela som veriť že budem iná ale musela som si to priznať. V ten deň som ešte išla za Tomášom aby som mu povedala že sa to začalo. Nechcel mi najprv veriť ale keď videl že sa tvárim dosť ospalo pochopil to. Po ceste do školy sme sa rozprávali o tom ako bude pokračovať celý náš život. Najlepší tip mal on aj keď neviem prečo sa mi to páčilo. Už sme boli pri škole a ani sme si to neuvedomili a v tom pokračovali sme v obyčajnom dni v neobyčajnom živote. Vošli sme do triedy lebo prvú hodinu sme mali vždy spoločnú každý deň a sedeli sme spolu v lavici tak to bolo ešte lepšie. Než prišiel do triedy pán učiteľ sme sa rozprávali čo budeme robiť po škole. Jeho nápad bol zase najlepší než ten môj. V tom sa ma opýtal:
„ Moja ak by ti to nevadilo chcel by som ťa pozvať dneska večer von na večeru. Potom by sme sa mohli ísť prejsť do parku a nakoniec trošku si spestriť večer pobozkať sa pri fontáne na hlavnom nábreží.“
Samo zrejme že som nechcela veriť vlastným ušiam. Ale prijala som to pozvanie a tak sme sa dohodli kedy príde pre mňa (alebo skôr kedy vyrazíme z domu lebo väčšinou býva u mňa). Prišiel pán učiteľ António von Rodrigéz do triedy a všetci zmĺkli, ako keby do našej triedy prišla kráľovná Alžbeta. V tom sa mňa a Tomáša spýtal či sa chceme učiť lebo ak nie tak môžeme ísť z hodiny preč a nebudeme písať písomku. Samozrejme ako vždy sme všetko odsúhlasili. Potom nás pustil a my sme sa flákali po chodbách školy ako keby sme tam boli zamknutý a nemali kľúče. Keď sme došli na prvý stupeň akurát išla riaditeľka. Jasné že neznášala keď druhý stupeň išiel na prvý bože to išla vybuchnúť od nervov. Ako náhle som si v duchu povedala že keď nás uvidí budeme mať zle a ako keby sa moja myšlienka naplnila. Otočila sa a povedala nám:
„ Čo tu robíte nemáte biť na hodine Fyziky náhodou???“
Tomáš a ja sme jedno hlasne odpovedali:
„ Mali by sme ale pán učiteľ nás pustil z hodiny“
Ale ona ako keby nám to robila naschvál. Stále mala posledné slovo (však čo iného by mohla mať keď je sprostá). A môžem vám povedať nikto zo školy ju neznášal. To bolo asi jediné v čom sme sa zhodli z ostanými. Vedela som že ak sa začnem smiať tak mám pokarhanie ale ak nepôjdem do triedy vyhodia ma zo školy. A tak som radšej išla do triedy nech ma nevyhodia zo školy. Prišli sme do triedy a pán učiteľ sa nás opýtal:
„ Čo sa stalo že ste taký zmoknutý?? Čo ste si to rozmysleli??“
Ja som mu na to odpovedala jednoduchou no skoro jednoduchou odpoveďou:
„ No nerozmysleli len riaditeľka nás chcela vyhodiť zo školy a to v tedy ak by sme nešli do triedy takže sme tu.“
Pán učiteľ nechcel veriť vlastným ušiam čo chcela riaditeľka urobiť. Po hodine išiel za riaditeľkou sa jej spýtať prečo to chcela urobiť keď nás pustil z hodiny. A tak začala:
„ Preto som to chcela urobiť lebo sa nemajú cez hodiny čo potulovať po areály školy. A ak nemáte dosť dám vyhodiť aj vás takže sa stiahnite alebo robte to ďalej a môžete sa rozlúčiť zo svojou prácou tu na škole.“
Pán učiteľ jej nechcel veriť tak sa do nej pustil:
„ no ako dovoľte mne tu nebudete rozkazovať čo mám robiť dobre a akože sa nestiahnem a budem si to robiť aj naďalej a keď vyhodíte zo školy tých dvoch sa osobne postarám o to aby vyhodili oni vás.“
Keď vyšiel z riaditeľni tak sa na nás pozrel a zobral nás k sebe do kabinetu aby nám povedal čo sa stalo.
„ Moja milované deti ak vás vyhodí z tejto školy sa osobne postarám aby vyhodili ju a vás zobrali naspäť do školy.“
„ Jéj pán učiteľ strašne vám ďakujeme toto by pre nás neurobil žiadni iný učiteľ okrem vás. Bože tak vás máme radi.“
Po týchto slovách sa mu ligotali oči ako ranná rosa. A my sme vedeli že sa ho to dotklo (ale samozrejme že v tom dobrom zmysle slova). Ako sme vychádzali z jeho kabinetu išla okolo riaditeľka a zazerala po nás v tom prišiel von pán učiteľ a vrátil jej pohľad späť. Vrátili sme sa do triedy aj s učiteľom lebo sme mali dnešné hodiny len s ním. Počas hodiny Biológie sme sa rozprávali o tom čo by sme chceli zmeniť na škole. A hneď prvé čo padlo bolo aby sa zmenila riaditeľka lebo s touto čo máme nikto nevedel vydržať. Dokonca aj zástupkyňa dala výpoveď lebo to bolo s ňou na nevydržanie. Potom sa objavilo že sa musia opraviť záchody aj keď neviem čo na nich bolo tak hrozné. Ale však mali už aj svoje roky predsa, veď táto škola tu stála asi 90 rokov. Ale musím priznať z vonku vyzerá ako tá najmodernejšia škola na svete. Ďalší nápad bol vymeniť okná. Doparoma čo bolo na tých oknách také zlé, na mojom mieste by som tie okna nechala tak ako sú veď boli celkom dosť zachované. No a posledný nápad čo ma šokoval bol ten že sa má vymaľovať celá škola. No keď som to počula skoro ma prekotilo lebo som s tým nesúhlasila, kokos ja neviem čo majú všetci s tým vymaľovaním a rekonštruovaním. V tom sa ma opýtal učiteľ, aby som povedala s ktorým nápadom ako kráľovná školy súhlasím. Jasné bolo že z riaditeľkou predsa ona nebude vyhadzovať iných žiakov zo školy preto lebo ich učiteľ pustil z hodiny. Potom sa opýtal Tomáša s či so mnou súhlasí. A pravda bola tá že súhlasil aj keď si to nechcel moc priznať. A to ma zarazilo a v duchu som sa povedala „bože snáď ju nemá rád alebo sa mýlim??bože povedz že sa nemýlim že to nie je pravda“ , nechcela som veriť že to povedal takým zúfalým hlasom. V tom sa ho učiteľ opýtal:
„ Tomi ty nechceš vyhodiť riaditeľku?? Alebo sa mýlime všetci?? Ty ju tu chceš??“
„ Nie nechcem ju tu ale .... no neviem.“
Po škole som sa ho spýtala čo to malo znamenať na hodine:
„ Tomáš tebe úplne že preskočilo?? To čo malo biť jak to že nevieš že či ju chceš vyhodiť?? Nebodaj ju tu chceš?? A ak nie tak mi povedz že sa mýlim alebo to mám brať že riaditeľka je tvoja rodina??“
„ Lily pozri sa na mňa, ja ju tu nechcem a áno je to moja rodina je to moja teta ktorú z duše neznášam a najradšej by som bol keby tu nebola ale ak tam dám svoj hlas vyhodí ma z domu a ja nebudem mať kam ísť. Chápeš bol by som strašne rád keby nás už nepoúčala. Ale jej sa nedá rozkázať ona sa bude vzpierať a pôjde na ministerstvo školy aby ju tam nechali že ona je nevinná a že všetko čo povedia ostatný je lož.“
„ No a nech ťa vyhodí aspoň budeš bývať so mnou a zo sárou nebudem konečne sama celé dni a noci. A možno to bude lepšie aspoň ma bude mať kto zastaviť keď pôjdem o pol noci von do lesa alebo aspoň kto by ma prenasledoval a potom zachránil keby že sa mi niečo stane.“
V tom sa mi otočil chrbtom a povedal:
„ Dobre dám ti môj hlas ale budeš mi musieť sľúbiť že sa nebudeš hnevať ak sa niečo skazí.“
„ Sľubujem na náš klan že sa nebudem hnevať“
Vedela som že to moc preciťoval a do očí sa mu tlačili slzy. Chcela som sa ho opýtať že prečo plače alebo skôr čo sa ho dotklo. Samozrejme nemala som odvahu ísť za ním. Lebo som sa bála že sa to ešte viac zhorší. Bol stále smutný a dnešný deň teda neprežil moc dobre takže som mu ani nevolala či nepríde ku mne aby sme sa mohli učiť ako sme sa dohodli. Ako som si išla vybrať knihy z tašky, počula som ako niekoho auto zastavuje pred naším domom. Pozrela som sa von oknom a videla som tam Tomáša ako vystupuje z auta a kráča ku dverám. Ja som od radosti rýchlo zbehla dolu. Skôr ako stihol zazvoniť už dvere boli otvorené a on mi povedal:
„ Ahoj láska prepáč že som bol taký na teba v škole. A chcel by som ti to vynahradiť tým že ťa pozvem na rande. Dneska večer do reštaurácie Guerto.“
„ Ahoj moje mne to nevadí že si bol taký a rada tam s tebou pôjdem a poď dovnútra nestoj tam.“
Ako náhle prišiel do vnútra Sára ho už obskakovala ako obvykle. Mala radosť že sa zase k nám vrátil. Videla som na nich že sa majú moc radi a že ak sa im niečo stane tak by som to neprežila. Po niekoľkých minútach ho konečne prestala prenasledovať a obskakovať. Na tvári sa jej zjavil spánok. A tak som jej povedala:
„ Moja bež si ľahnúť na miesto. Alebo tuto medzi alebo pri nás. Nemusíš sa váľať na tej studenej zemi.“
Ako náhle som to dopovedala bola už pri nás na koberčeku na ktorý si ľahla a zaspala. Nechceli sme ju rušiť a tak sme si pustili TV a pozerali. Nič zaujímavé tam nešlo. A tak sme ju vypli a išli sa hore učiť. Po pár minútach sa prebudila a prišla hore za nami. Alebo skôr za ním. Počas učenia som zacítila jemnú bolesť pri spánku. Myslela som si že to prejde ale ani náhodou, bolelo to viac a viac a ja som zrazu odpadla. Nevedel čo robiť. Chcel zavolať pomoc lenže bol až moc múdri na to aby to neurobil lebo podľa krvi sa dalo zistiť moja- naša- identita. A tak radšej nechal mobil tak ako je a otočil sa ku mne. Nevedel v rýchlosti čo robiť či má urobiť posteľ aby ma mal kam dať alebo ma má rýchlo zobrať do postele a potom ju urobiť. No skôr ako stihol niečo urobiť som sa prebrala a Sára začala štekať. Najprv som nechcela tomu uveriť že ju počujem, no ale to nebolo všetko pri okne čvirikali vrabce a ja som počula o čom sa vyprávajú. Mala som pocit že som iná ako Tomáš ale to pravda nebola, bola som taká istá ako on ale s novou schopnosťou. Tomi na mňa pozeral v nemom úžase že som sa po tak krátkej chvíli zobudila. A bolo mu asi jasné čo sa so mnou stalo lebo pozeral ako vyhorená myš na mňa a pritom sa ma s očami pýtal že ako to že rozumiem zvieratám. Chcela som mu odpovedať len som nemala ani ja slov na moju odpoveď. A tak v tichosti sme sa vybrali dolu sa najesť lebo nám poriadne vyhladlo. Celý čas čo sme jedli sme ani slovka neprehodili lebo sa nám nechcelo veriť čo viem. Mala som pocit že ak niečo nepoviem tak sa asi poriadne unudím. Ale nedalo sa povedať nič jazyk ako keby mi zamrzol a hlasivky nevedeli nič vydať jednoducho som bola ako nemá. V tom sára začala štekať na Tomáša lebo niečo sa jej zase nepáčilo a ja už viem čo. Jasne vravela:
„ Bože Tomáš ak ju okamžite nepobozkáš tak si ma nepraj.“
Musela som varovať Tomáša nech ma pobozká, lebo by skončil v nemocnici a to by som nechcela, stratiť aj jeho toho najlepšieho chalana na škole. Pri jeho bozkoch som mala pocit ako keby som sa vznášala v oblakoch. Boli jednoducho neodolateľné jemné a sladké presne ako tá najlepšia čokoláda (kto vie či náhodou aj nemal jednu z tých svojich dobrých čokolád). Strašne som zbožňovala tú chuť. Nič viac ma nevedelo tak dobre naladiť ako chuť jeho čokolád. Myslela som si pritom že lietam lebo jeho pery boli ako keby z čokolády. A keď videl čo sa so mnou deje prestal a povedal mi:
„ Prepáč zabudol som že tie čokolády ti strašne chutia.“
„ Nie neprestávaj kludne ma bozkávaj aspoň si ťa môžem vychutnať.“
Pozeral na mňa a potom ma začal zase bozkávať. Nechcela som veriť že to urobil zase, lebo minule sa na mňa strašne nahneval a odvtedy ma nepobozkal. Ale čo veď je hlavné že to urobil teraz a nebude mi to už chýbať snáď. Keď ma prestal bozkávať opýtal sa ma či by som nechcela ísť s ním von na pláž. Jediné čo nechcela bolo ukázať ostatným že spolu chodíme. Ale to bolo už jedno aj tak by sa to dozvedeli skôr či neskôr. A tak sme sa išli prejsť a stalo sa to čo som od neho nikdy možno nečakala. Aj keď mám len 17 rokov ale aj tak ma to zaskočilo. Netušila som prečo chcel ísť na pláž LA Beach. Nikdy tam nechcel ísť lebo sa bál. Ale asi prekonal strach a išiel tam. Keď sme zastavili tesne pri vode, siahol do vrecka na rifliach a vytiahol škatuľku, kľakol si a opýtal sa ma či ho nevezmem. Dosť ma to vzalo že práve teraz sa ma to opýtal v takom nízkom veku. Nevedela som zo seba vydať čo len jedno slovko ani to áno či nie. Ale jeho odmietnuť by bol asi ten najväčší hriech na svete. A tak som mu povedala áno. Nechcela som ho odmietnuť lebo by som asi trpela do konca života že som ho odmietla. O pár dní neskôr sa ma opýtal či si to nechcem rozmyslieť lebo vedel že je to moc v skorom veku. Ale ja som si to rozmyslieť nechcela lebo som ho strašne ľúbila (no neľúbila ale milovala). Vedela som skrývať smútok ale v tomto prípade sa mi to moc nepodarilo. A v tom sa ma opýtal:
„ Lily čo sa ti stalo že si smutná??“
„ Nič moje, len si ma zaskočil a smutná nie som len tak vyzerám ale som rada že...... že si to urobil.“
„ Moja je na tebe nie len vidieť, ale aj na hlase počuť že si smutná, takže čo sa stalo moja??“
„ Vážne sa nič nestalo. Nemusíš sa báť že sa niečo stalo moje všetko je v poriadku takže žiadne starosti moje.“
„ No dobre ako myslíš ale je na tebe vidieť a počuť že nič nie je v poriadku moja. Ale ja sa hádať nebudem dobre.“
Keď sa vybral do obývačky dal mi pusu a odišiel. Sára išla za ním veď ako ináč keď je jej najobľúbenejší človek. Ja som sa ešte musela pripraviť do školy (samozrejme že zase posledná), lebo Tomáško už pripravený bol. Tak som sa pripravila a išla som za nimi dole. Sadla som si na svoje obľúbené miesto a pozerala. O pár min bola reklama a Tomi sa na mňa pozrel a zase sa ma opýtal:
„ Moja prosím ťa povedz mi čo ťa trápi alebo čo ti je. Nevyzeráš moc dobre vážne moja povedz mi to nebudem sa hnevať keď si sa vyspala s iným chalanom alebo on s tebou.“
„ Tomi vážne mi nič nie je len som trošku unavená to je všetko.“
„ Mne sa nezdá takže hovor.“
Nedokázala som ďalej klamať a musela som u to už povedať. Tak som spustila:
„ Tomi spomínaš si na ten deň na tej party. Keď sme došli domou tak sme sa spolu vyspali. A možno ani to nie ale mali sme pohlavný styk teda sex. A bola som včera u lekára lebo som musela ísť na kontrolu a povedala mi že.....že....“
„ Moja tak to už povedz bože moja.“
„ Že som tehotná.“
„ Moja a to si mi nevedela povedať hore v izbe?? Bože môj moja.“
„ Ja viem ja viem len sa nehnevaj teraz za to na mňa. Prosím Tomi, chcela som ti to povedať keby bo, ten najlepší čas moje vážne som ti to chcela povedať.“
„ Moja ja sa na teba nehnevám, ale vážne si mi to mohla povedať skôr a v ktorom si mesiaci??“
„ V druhom mesiaci tehotenstva.“
„ Moja ja ťa zabijem asi a to si mi kokos skôr povedať nemohla.“
„ Chcela som ale nedalo sa prepáč.“
Myslela som si že sa bude ma mňa hnevať celý čas čo sme boli spolu. Ale asi som sa mýlila lebo v jeho očiach sú každú sekundu iskri šťastia. O pár min sa začal náš obľúbený film Artúr a minimojovia, v tom sme stíchli a radšej pozerali lebo sme ho strašne milovali. Keď bol v strede tak ho Tomi zastavil pozrel na mňa a išiel na WC ko. Keď sa vrátil späť naklonil sa nado mnou a začal ma bozkávať. Sárinka ako vždy na nás žiarlila a tak ho s labkou poškrabkala aby prestal v tedy je strašne zlatunká (no ani nie zlatunká ale na spapanie) lebo dokázala nahodiť taký nevinný pohľad. A tak prestal sadol si vedľa mňa a zavolal si Sáru na druhú stranu. Ako náhle to povedal tak bola pri ňom ako strela a začala ho olizovať. Pustil film a spoznal tam hlas Billa Kaulitza a opýtal sa ma:
„ Moja nehral Bill Kaulitz náhodou v tejto nemeckej verzií Artura??“
„ Počkaj áno hral a to vieš odkiaľ??“
„ Lebo som započul jeho hlas preto sa ťa to radšej opýtam než by som mal niečo povedať bez zistenia.“
„ Aha no dobre láska.“
Hm a mala som ešte jedno tajomstvo a on tiež ale ja som jeho tajomstvo poznala ale on moja nie. A radšej mu ho ani nepoviem lebo by ma asi zabil na mieste prečo som mu to zase nepovedala. Ale čo už vo vzťahoch to tak býva že jeden vie tajomstvo druhého ale ten druhý neviem tajomstvo prvého. Keď mi videl na očiach že sa mi lesknú šibalstvom tak sa opýtal:
„ Moja čo zase neviem ??“
„ Tak to ti už nepoviem“
„ Prečo by si nemala??“
„ Lebo by si ma zabil na mieste už moje.“
„ No moja hovor lebo ťa zabijem aj tak.“
„ No dobre Bill a Tom Kaulitz sú moji bratranci. A viem mala som ti to povedať skôr ale nemohla som lebo by si mi neveril.“
„ Moja ty ma ojebávaš zase že áno. Ale ako môžu biť tvoji bratranci keď ti žiješ v DE a síce oni tiež. Ale aj tak mi to nedáva žiadni zmysel.“
„ Ak chceš vedieť prečo som jeho sesternica kludne ti to poviem ale musíš mi sľúbiť že sa to nikto nedozvie. A to nahrávanie vypni a vymaž to.“
„ Dobre spusti a ako vieš že to nahrávam?? Veď ja mám mobil za sebou a som otočení k tebe tak ako si to mohla vedieť alebo skôr vidieť?? Síce počkať zabudol som ty si úplne iný upír ako ja prepáč moja.“
„ Nevadí moje. No a môžem začať ??“
„ Hej.“
„ Keď som sa narodila mama ma strašne milovala a povedala že by za mňa aj život dala ale nemyslela to až tak vážne ako to znelo. A to čo povedala sa jej stalo jedného večera osudným.“
„ Čo sa stalo??“
„ Bolo to v roku 1993 mala som jeden rok. Išli sme do DE za bratrancami a mali sme haváriu. Pri mne sedel najstarší brat Tomáš. Rodičia boli na mieste mŕtvi a prežila som ja a Tomáško. Hovoril mi aby som sa tam nepozerala ale ja som to nedokázala, stále som sa pozerala na mŕtve telá mojich rodičov. Povedala som mu nech ma pustí že chcem ísť za mamou ale on ma nechcel pustiť lebo chápal viac čo sa stalo než ja. Keď prišli hasiči a polícia mi sme išli preč aby si mohli urobiť svoju prácu. Začala som strašne plakať nedokázalo ma nič utíšiť lebo som videla že mama a ani oco sa nehýbu.“
„ Ach moja to mi je ľúto to som nevedel že takto si stratila rodičov.“
Na jeho hlase bolo počuť smútok a ľútosť. Ale keby že mu to nepoviem tak by som to ľutovala ja a nie on. Jeho hlas mi bol príjemný pre uši lebo vedel čo zažívam. On tiež stratil rodičov podobnou smrťou ale on mal aspoň v tej dobe nejakú dospelú osobu. Ale ja som ju nemala len brata čo je odo mňa o 3 roky starší. Ale aj preto som ho mala asi z celej rodiny najradšej. Ale teraz sa to celé zmenilo. Mala som Tomáška a Sárinku a nič viac mi k šťastiu nechýbalo. Mala som všetko pri sebe a nikdy by som to neopustila alebo skôr by som ich neopustila. Mala som ich moc rada a nahrádzali mi rodinu ktorú som stratila. O pár dní neskôr boli konečne v škole prázdniny a ja, Tomi a Sárinka sme sa vybrali do Nemecka za mojimi bratrancami. Po ceste som volala Simone že prídeme na 3 dni k ním. Ona sa samozrejme potešila že ma uvidí (lebo ma nevidela už 11 rokov). Keď sme došli do DE ešte sme sa tam boli prejsť do obchodu lebo sme nechceli prísť s prázdnymi rukami, no teda Tomi. Prišli sme do kvetinárstva a on sa ma opýtal:
„ Moja aké sú najobľúbenejšie kvetiny Simone??“
„ Mne sa zdá že ruže alebo Ľalie“
„ Aha a tak jej zoberiem oboje“
„ Vidíš dobrý nápad ale dávaj pozor na tie ľalie aby ti neodtrhli ruku dobre láska“
„ Prečo by mi mali odtrhnúť ruku??“
Tak na túto otázku som mu radšej neodpovedala uvidí sám prečo som mu to povedala. Predavač mu podal kvety a on ako náhle ich zobral sa mi začal sťažovať aké sú tie ľalie ťažké a čo ja viem ešte čo. Keď sme došli k mojím milovaným tak nás privítal ako prvý Skothy potom došiel Bill a samozrejme začal ako vždy do mňa zapárať (bože ako keby mi nestačilo keď som bola malá). Ako náhle Simone počula že sa vonku niečo deje rýchlo vybehla von z kuchyne. Keď ma zazrela tak ostala stáť medzi dverami lebo nechcela veriť vlastným očiam. Po pár minútach náhleho ticha sa mi začala prihovárať:
„ Bože moja ty si ale vyrástla ne pekné žieňa“
Pozrela som na ňu a celá zapýrená jej povedala:
„ Ďakujem Simone. A musím priznať vy tiež po 11 rokoch čo som vás nevidela vyzeráte super“
„ Ale Lily zase už moc preháňaš nezdá sa ti??“
„ Ani moc nie moja“
„ A kto je tento mládenec s tebou??“
„ Simone chcela by som ti predstaviť môjho priateľa Tomáša. Sme spolu šťastný veď to je na celom vzťahu najdôležitejšie či nie??“
„ Veľmi ma teší Tomi. Som rada že sa pridáš do našej rodiny. A Lily máš pravdu šťastie je najdôležitejšie na celom vzťahu. Len škoda že tí dvaja diabli nikoho nemajú ešte.“
Ako náhle Bill a Tom začuli čo Simone povedala boli celý červený a mňa ako vždy si zobrali preč od nich. Celý čas sme neprehovorili ani slovko pokiaľ sa ma Bill neopýtal:
„ Ach jáj Lily škoda že už nie si to malé pojašené dievčatko. Tak strašne mi to chýba a hlavne ten tvoj pekný smiech“
„ Billi neboj môj smiech ťa bude sprevádzať stále keď si na neho spomenieš ( v tom som sa začala smiať)“
„ No tak to vidím moja ty sa nikdy asi nebudeš škaredo smiať že?!“
„ Tak to asi nie moje. Lebo svoj detský smiech si strážim po celé tie roky u seba.“
Do nášho rozhovoru sa pridal aj Tom. Aj keď len občas na niečo odpovedal ale aj tak. Veď ich sladkým hlasom sa nedalo brániť. O pár minút sme už nemali o čom rozprávať a Tom vytiahol jednu tému na ktorú nikdy nezabudneme. Bill si spomenul tiež na ňu a začali sme sa o nej rozprávať. Ale ako sme sa tak o nej bavili mne sa v myšlienkach začali rodiť spomienky čo som prežila u nich ako dieťa. Bill s Tomom na mne videli že som bola sklesnutá a tak sa ma opýtali jedno hlasne:
„ Moja čo ťa trápi??“
„ Ale nič len mám spomienky na všetko čo som tu zažila ako dieťa. Keď si predstavujem že tam kde je bazén stála hojdačka a Bill ma na nej hojdával moc mi to chýba lebo to čo mi robil za grimasy sa nedá zabudnúť. A tam kde teraz je ten stromový sad tak tam boli z dreva koníky čo pre mňa urobil váš otec.“
„ Moja neboj Bill tie grimasy ešte do teraz vie a dokáže s nimi rozosmiať všetkých. Dokonca aj mňa čo sa teda ešte skoro nikomu nepodarilo ale no čo sa dá narobiť keď sa posnaží vie že to ide.“
„ Bože Tomi ty zase nevieš čo hovoriť??“
„ Chlapci nehádajte sa a Tom má pravdu jeho je ťažké rozosmiať. Veď ani ja som ho málo kedy rozosmiala.“
„ Tak to teda hej keď si ma vždy pomočila že“
„ Tak na to nezabudnem bráško kokos keď si to predstavujem idem sa počúrať od smiechu ja a nie Lily“
„ Ako že prepáč mne to 2x nebolo smiešne lebo moje obľúbené trička vždy pomočila“
Ako náhle to povedal ja s Tomom sme spustili hromadný smiech. A samozrejme Bill sa išiel rozplakať. Ach jáj moje veľké bábo. Moc som ho ľúbila ale za ten plač som ho išla už niekedy zabiť. Ale čo sa dá narobiť Bill ako Bill jemu sa nedalo jednoducho rozkázať. A ja s Tomom vieme svoje. Konečne som si uložila veci do skriniek a vybrali sme sa dolu do obývačky lebo mi už chýbal Tomáško. A aby som nezabudla jedného môjho naj obľúbenejšieho člena rodinky Skothyho. No proste to bol môj miláčik a dokonca aj Sárinkin škoda že nemohla ísť s nami. Simone sa ma opýtala:
„ Moja a kde máš Sárinku??“
„ No v tom je to najhoršie musela som ju nechať doma lebo mi ju do autobusu nechceli zobrať. Ale má sa o ňu kto postarať. Máme tam susedku čo strašne ľúbi zvieratká tak som jej dala čo potrebuje a vysvetlila čo môže a čo nie. A ku koncu aby vedela kedy ju má ísť pustiť von a kedy dovnútra.“
„ Hm tak to bude mať ale luxus že“
„ Ako povieš moja“
Bill nám skočil do reči:
„ Moja ty si sa mi úplne zbláznila?? Nechávaš Sáru u tej starej?? Bože môj to si mi mala radšej zavolať a bol by som prišiel pre vás bože moja ty nerozmýšľaš??“
„ Billi ak mieniš do mňa stále zabŕdať a kritizovať ma že čo som urobila zle tak sa môžem zobrať domou a to ty nechceš či sa mýlim??“
„ no takže sa vôbec nemýliš“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aha a este kratsie
z toho potom mozes urobit viac kapitol