„ Moja ako tak vidím na tebe spomínaš čo si zažila keď si tu bývala že.“
„ Áno presne tak moje. Všetky spomienky sa mi vracajú späť“
Simone sa ma potom opýtala:
„ Moja pamätáš si keď si spadla a Skothy ťa doniesol z zuboch lebo si mala celé koleno od krvi??“
„ Bože to čo som robila a áno pamätám sa na to ako keby to bolo včera. A lásky moje ja sa idem s nimi šantiť dobre cmuaQ cmuaQ cmuaQ“
„ Dobre moja bežkaj“
Bill videl že idem na jeho rolu teraz ja tak si išiel sadnúť k ostatným a mňa tam nechal so Skothynkom sa blázniť. Videla som ako na mňa pozerali v nemom úžase lebo som im pripomínala to malé šantivé bábo spred 11 rokov. Kým som sa tam ja s ním bláznila oni sa o mne zase rozprávali. A ako vždy Bill začal ako prvý:
„ Mami Lily mi pripomína to malé ušantené bábo pri západe slnka a nie len to ale aj ten jej pád a Skothyho ako ju doniesol za gate.“
„ Máš pravdu Billi presne na to isté spomínam aj ja. A mami čo vlastne robila keď spadla a mala celé koleno od krvi??“
„ Moje zlaté deti ja nie som vševedko že viem čo sa jej stalo“
„ Ale ona si určite spomína. Billi mohol by som sa ťa niečo opýtať keď bola malá aká bola??“
„ Prečo sa pýtaš??“
„ Aby som ju vedel porovnať zo správaním z detstva a terajšku.“
„ No môžem ti povedať že bola moc dobrá ale stále odvrávala.“
„ Tak v tom sa zhoduje ešte aj teraz.“
„ Tomáško to nemyslíš vážne“
Povedala Simone s Billom. Ako sa na mňa nepozerali vedela som že zase sa na niečom odhadujú ale kašlať na to. Pozreli na mňa a videli že som zase padla a Skothy ma zase doniesol ale tento krát nie za gate ale na chrbte. Simone sa ma opýtala:
„ Moja čo si zase robila??“
„ No tak tam je nejaký kameň a rovno na neho som padla presne ako keď som bola malá“
„ Hm tak to vidíme a Skothy sa zase urobil mušketierom že Láska. Skothy, Skothy, Skothy kde si??“
„ Billi kde je Skothy??“
„ Ja neviem pred chvíľkou tu bol“
„ Tomi, tomáš kde je??? Kam išiel??“
„ bože môj ak sa zase stratil ja vás dorazím“
„ Simone ako že „ zase stratil“?? čo vám už raz ušiel?? Môj malý miláčik?“
„ Jasné že ušiel lebo tuto dvaja 20 ročný páni nechali otvorené dvere magori. A našli sme ho pri nejakej mŕtvej sučke.“
„ Pri akej mŕtvej sučke??“
„ Ja neviem čo to bolo za rasu ale asi to čo on a pri nej ležali 3 mŕtve telíčka asi jej šteniatka“
Keď mi povedala že 3 malé telíčka vedela som o čom hovorí a prečo tam chodil je dôvod že to boli jeho šteniatka a pri tej sučke som ho videla vždy keď sme sa prechádzali okolo kde býva. Bola to totiž jeho frajerka. Mala som raz aj taký pocit že niečo k sebe cítia ale že až takto tak to je pre mňa niečo nového. Mala som to povedať Simone, Billimu a aj Tomovi že asi niečo cíti k jednej sučke no ale nepodarilo sa lebo som o tom nevedela až teraz som to zistila. Ach jáj teraz keby že to poviem budem mať buď zle alebo budem mať nejaký zákaz z ktorého sa nebudem môcť vymotať. Ale radšej to risknem a poviem im to.
„ Billi mohol by si prosím ťa ísť na chvíľku so mnou“
„ Jasné čo sa deje??“
„ Viem že ma možno zabiješ, nebudeš ma mať rád, dostanem zákaz z ktorého sa nebudem môcť vymotať alebo budem mať zle ale tú sučku s tými malými mŕtvymi telami ja poznám a viem aj kde býva“
„ Moja povedz mi to hneď všetko čo o tom vieš a ja ti sľubujem nikomu nič nepoviem. Lily v tomto mi vážne môžeš veriť prosím ťa povedz mi to.“
„ Ale vážne mi to sľúbiš??“
„ Áno sľubujem na svoj život.“
„ Dobre. Keď som chodila so Skothym von na prechádzky ho vyvenčiť tak sme chodili okolo sučky. Je to tá istá rasa ako Skothy nevedela som že niečo k sebe cítia ale keď sme odchádzali tak bol strašne smutný potom mi doplo že ak pôjdeme okolo zase bude mať veselú náladu a tak som to vyskúšala bola to pravda nechcel sa od nej odlepiť. Mala som tušenie že keby ho pustím k nej tak by splodil šteniatka. Viem mala som vám to povedať skôr ale mne to zaplo až teraz prepáč.“
„ Moja aj ja som si to všimol a doplo mi to tak ako tebe teraz keď mama povedala že tam boli 3 malé telíčka. Aj ja som im to chcel povedať ale myslel som si že to je iba očný klam ale nebol. Takže nepoviem im to ja a ani ty jasné alebo ak áno tak potom budeme niesť vinu obaja.“
„ Tak to im radšej nepovieme lebo by som nechcela mať vinu na chrbte stačí mi keď som musela mať vinu za to že si rozbil tu kryštálovú vázu. Takže ani slovko ale Tomimu by sme to mali povedať nezdá sa ti je predsa tvoj brat.“
„ Nie Lily jemu nič nepovieme jasné“
„ OK“
Vrátili sme sa k ním a Tom sa spýtal čo sme tam robili. Jasné že som mu nič nepovedala lebo by vyzvedal jak malé bábo čo sa stalo z jeho hračkou. A tak sme sa zo strachom išli prejsť tam kde naposledy bol pri tej sučke. Keď sme sa blížili počuli sme zavíjanie ale to Skothyho zavíjanie nebolo lebo on nezavíja. Tak sme teda podišli bližšie a videli sme 3 malé telíčka samozrejme neboli mŕtve ale živé. Snažili sa nájsť mamu ale márne ich mama totiž už nebola. Ostali po nej iba kosti. Skothy asi preto stále chodil na toto miesto aby sa uistil že jeho šteniatka žijú. Prišli sme bližšie ale Skothyho nikde niet ani pri nich a ani niekde naokolo. Strašne sme sa o neho báli a tak sme zavolali políciu a povedali čo sa stalo. Oni nám povedali že nejakého psa odchytili a zobrali zo sebou na policajnú stanicu. Chceli sme tam ísť lenže nechať tam tie šteniatka tak to by bol hriech a tak sme ich zobrali. Boli celé od blata a tak som ich dala do mojej teplej mikiny a Bill tiež. Došli sme za ostatnými a ukázali sme im malé. Nechceli veriť vlastným očiam že prežili v takýchto podmienkach na takom mieste. Ale keď sme im povedali že čo sa stalo a tak, chápali celý dej a vedeli si vysvetliť Skothyho správanie. Bolo nám všetkým jasné že ak Skothy ju miloval tak možno bude u nich doma ešte viac šteniatok lebo Skothy k ním mohol hoci kedy prísť. Preto lebo ja som sa moc dobre poznala z majiteľom ich sučky. Takže bolo možné že sa u nich doma nachádza viacej psíčat a tak sme sa šli najprv pozrieť k nim a potom na políciu. Jasné že som sa nemýlila. Bolo tam ešte 5 psíčat a tak som k ním pridala aj tie pri. Majiteľ nechcel veriť že má šteniatka a povedal nám:
„ Chcel by som aby ste si zobrali aspoň jedno šteniatko keby že sa váš pes nenájde. Aspoň budete mať na neho spomienku.“
„ Ďakujeme vám veľmi pekne. Ale mi veríme že sa Skothy nájde ale ak nie tak si určite jedno alebo dve zoberieme. A možno že aj keď sa Skothy nájde tak si adoptujeme dve“
„ Nemáte zač pre vás všetko. A verím že sa Skothy nájde živý a zdravý a ešte jedna otázka neviete prosím vás kde by mohla biť Lily??“
„ Myslíte tú fenku spoločnej rase Skothyho??“
„ Áno presne tú. Nebodaj ste ju videli niekde lebo celých 5 mesiacov sa nevracia domou a nikde som ju nenašiel.“
„ No možno vás to moc zoberie a možno si budete o nás myslieť niečo zlého ale našli sme vašu fenku. Ale domou sa už nevráti.“
„ Ako to myslíte že sa už domou nevráti?? Nebodaj ...“
„ Áno je mŕtva a pri nej sme našli tieto tri šteniatka. Najprv sme si mysleli že sú tie šteniatka mŕtve ale nie náš pes musel vedieť že tam boli a tak sa o nich možno ja staral lebo 5 mesiacov bez jedla a pitia by nevydržali.“
„ Bože môj to snáď nie Lily prečo ty. No snáď nie a nebojte za nič zlého vás nepovažujem a ďakujem že ste mi to povedali a veľmi pekne ďakujem aj vášmu psovi že sa o ne tak staral je to moc super pes a aj starostlivý veľmi pekne ďakujem.“
Keď sme odchádzali mne sa nechcelo. Bolo mi toho starého uja moc ľúto aby ostal sám. Nedalo sa od neho nikdy odísť lebo atmosféra s ním je moc príjemná. A moc sme ho mali radi lebo vedel vždy čo robiť v každej situácií presne ako teraz. Ako sme od neho odchádzali som sa premohla a sľúbila so mu aj že prídem za ním keď bude všetko v poriadku. A tak sme išli na políciu aby sme sa pozreli či je to náš pes ktorého odchytili. Samozrejme že to on nebol. Nemali sme na výber a tak sme si už mysleli že sa Skothy už nikdy domou nevráti. Presne ako Lily ale povedali sme si že ak sa zajtra nenájde doma tak ho pôjdeme hľadať. Na druhý deň sme ho nikde doma nenašli a tak sme sa šli pozrieť tam kde sme našli tú mŕtvu fenku. Od jej tela sme videli psie stopy a tak sme sa vybrali po nich. Na konci bola len slepá slučka ale ja som sa pokúsila vyliezť, keď sa mi to podarilo videla som na druhej strane ležať Skothyho. Najprv som si myslela že to on nie je lebo bol celý špinavý. Ale keď som zoskočila a podišla bližšie videla som že sa mýlim Skothy to nebol ale pes jemu podobný. Moje upírske schopnosti mi vraveli že Skothy sa nevráti domou lebo to cítili ale ja som verila že ho nájdeme. Keď Bill skočil za mnou po hodine lebo liezol jak mamut na strom videl že sa tvárim úplne ináč než by som mala. Lebo krv toho psa som poznala bol to Rony pes od našich susedov ešte žil a tak sme rýchlo zavolali sanitku a zavolali aj našej susede. Strašne sa o neho bála a teraz sa už možno o neho báť nemusí. Potom ďalej sme videli ďalšie stopy od psa a tak som sa vybrala po nich až som došla k poslednej labke všade okolo bolo už sucho a nebolo blato ale v tieni sa niečo hýbalo. Chcela som sa ísť bližšie pozrieť len sa nedalo moc som sa bála a nakoniec som videla že je to nejaký pes. Zazrel ma a podišiel bližšie ku mne a povedala som:
„ Bože Skothy ty žiješ. Taká som rada že sa ti nič nestalo“
Potom mi Bill volal že kde som a ja som mu povedala že o pár min pôjdem za ním ale dôjdem o trochu pomalšie lebo Skothy má niečo z nohou. Položil a vybral sa po tých stopách až sme do seba narazili a povedal:
„ Lily počuj ty si viacej silná než ja zober ho na ruky a odnes ho k tým lekárom oni všetko o tebe vedia lebo tý lekári boli s tvojou mamou kamaráti prosím ťa moja urob to lebo ak má tu labku zlomenú tak možno už nemusí prežiť prosím moja.“
„ Dobre pokúsim sa. Ale nič ty nesľubujem dobre. Ale veriť mi môžeš že sa nám nič nestane a prosím ťa utekaj rýchlo domou to povedať ostatným že sa našiel ale prosím nehovor kde som ja. Lebo ak Tomáš zistí že som z lekármi zabije ma.“
„ Dobre, dobre sľubujem nikomu nič nepoviem o tebe.“
„ Ďakujem si super a ľúbim ťa cmuaQ.“
Zobrala som Skothyho rýchlo na ruky a odniesla za lekármi oni nechceli veriť že ma vidia lebo od môjho narodenia ma nevideli. Ja som im dala Skothyho a potom som rýchlo utekala preč lebo som nechcela mať zle. ako náhle som videla že Bill sa ma snaží chytiť tak som ho počkala a povedala mu:
„ Chyť sa ma a pevne sa drž“
„ Prečo?? Čo chceš urobiť??“
„ Nepýtaj sa a urob to prosím ťa“
„ No dobre no“
„ Pripravený??“
„ Jasné len ma prosím ťa nezabíííí“
„ Pokúsim sa“
Rýchlo som ho zdrapla a utekala domou (no skôr že letela než utekala lebo rýchlosťou akou som išla by nikto neveril). Prišli sme domou a povedala som im že sa Skothy našiel. Každý si vydýchol ale možno len zbytočne. A tak som spustila:
„ Tak skoro by som si nevydychovala zhlboka lebo mal niečo s packou. A možné ja aj to že ak nebude očkovaný tak dostane besnotu. Ale najhoršie je to že niekto tie psi vraždí presnejšie rasu nášho psa. Tam kde sme našli Skothyho sme našli aj ďalších dvoch jeden bol už mŕtvi ale ten druhý ešte žije a bol to Rony pes našej susedy. Potom som videla ďalšie stopy psa a išla som po nich a na konci nich bol Skothy. Nechcela som veriť vlastným očiam ale bola to pravda.“
Každý sa moc netešil ani z toho že som našla Skothyho. Mali strach o ostatných psov. Ale samozrejme že aj o Skothyho veď to bol náš rodinný miláčik. Nechceli sme ho stratiť a aj tá myšlienka je hrozná, že možno stratíme nášho miláčika. Nemala som síl pokračovať ďalej v ceste domou lebo som bola vyčerpaná a k tomu som mala starosti ohľadne Skothyho. Na druhý deň mi volala lekárka že je všetko v poriadku a ak chceme nech prídeme za ním. Samozrejme sme všetci súhlasili a zo srdca nám spadol veľký kameň. Lebo s ranami čo mal po tele by sa dalo čakať že by možno zomrel. Ale čo už by sa dalo narobiť. Život je už taký. Ale ak sa mám priznať Skothy by si to vôbec nezaslúžil. Po ceste do nemocnice v Hamburgu sme sa rozprávali a Bill ako prvý začal kecať:
„ Čo myslíš čo sa mohlo stať tým ostatným psom??“
„ Billi ja neviem a aj keby som vedela nevedela by som to povedať lebo je to hrozné“
„ Bože ty si taká odporná nikdy si nevieš uvedomiť akým tónom to vravíš“
„ No a čo je to moja vec s akým tónom sa budem s tebou baviť. A jasné je že sopeľ ako ty mi nebude rozkazovať v mojom živote jasné ti to je.“
„ Kokos čo som zase urobil??“
„ Hej ak sa mienite ďalej hádať povedzte a vyhodím vás na ulicu ešte jedno slovo poviete a zaručene vás vyhodím a bude mi to jedno kde to bude.“
„ Tom a ty sa do nás nestaraj láskavo dobre ty si nevidel tie telá psov. Nevieš čo je to za pohľad.“
„ Lily veru neviem čo je to za pohľad a ako to vyzerá v skutočnosti ale jedno viem vyrieši sa to tak sa prestanete hádať lebo to vážne urobím“
„ Tomi prosím zastav ja pôjdem ďalej pešo.“
„ Nie Lily nepôjdeš pešo pôjdeš s nami. Nebudeme sa ešte o teba báť tak ako sme sa báli o Skothyho.“
„ Presne tak moja Tomáš má pravdu ostaň tu. Lebo ak sa ti niečo stane budem mať výčitky svedomia“
„ Nie nebudem tu pôjdem po vlastných. Nechcem už ďalej biť dievčatko čo sa skrýva pred svetom len preto že je iné ako ostatný.“
„ Bože moja prestaň. Alebo vieš čo zastavíme ty sa nadýchať čerstvého vzduchu a pôjdeme ďalej dobre.“
„ Ach bože. No dobre ako myslíš.“
„ Dobre ale nikam nezdrhneš jasné“
„ Sľubujem Tomi že nikam nezdrhnem a ani sa o to nepokúsim.“
Keď sme zastavili na najbližšej pumpe otvorila som dvere a vystúpila. Chcela som zdrhnúť len sa nedalo pre dve veci po 1. Tomáško bol tiež upír takže by som ďaleko nezašla a po 2. Sľúbila som Tomimu že nikam nezdrhnem. Mala som výčitky svedomia ja a nie Bill ten magor prvej triedy. Mala som pochybnosti o mojej dôvere u nich či ma len nevyužívajú len kvôli tomu že mám nejaké schopnosti a oni nie. Ale radšej som sa držala pri nich a nikam nešla lebo by som asi na 100% dopadla ako chudák Skothy. Vedela som že by mi to bolo súdené viacej ako jemu že po mne niekto ide lebo inak by sa Skothymu nič nestalo a možno ani tým ostatným psom. Niekto vedel že mám pre ne slabosť a že ak sa im niečo stane neverím vlastným očiam že sa to stalo. Mala som chuť to vyriešiť sama ale nedalo sa musela som to povedať aj Tomášovi lebo bez jeho rozmýšľania by som bola určite stratená. Mal viac logiky ako ja (no aspoň sa mi to zdá že má viacej logiky ako ja). A tak som išla za ním a povedala mu:
„ Tominko mohla by som si ťa zobrať na chvíľku zo sebou??“
„ Ale ktorého?? Sme tu dvaja“
„ Samozrejme že Kaulitza nie“
„ No dobre láska pôjdem ale vážne len na chvíľku jasné“
„Dobre ale ... ale.... ale nič“
„ No čo sa deje??“
„ Zlato chcem ten prípad vyriešiť či niekto nejde po mne lebo ináč by sa tým to psom nič nestalo“
„ Láska ale ako a čo chceš urobiť a ak chceš aby som do toho išiel aj ja dobre pôjdem ale budeš mi musieť sľúbiť že nikomu ďalšiemu o tom nepovieš“
„ Dobre sľubujem že nikomu o tom nepoviem a ďakujem ti láska moc ťa ľúbim a ani neviem čo chcem urobiť “
„Dobre moja a plán ž nejako vyriešime doma dobre moja.“
„ Dobre“
„ Poď pripojíme sa zase k vašim ok“
„ Ok tak poďme.“
Bill na mne videl že niečo nie je v poriadku. Chcela sa ma opýtať čo sa deje ale ja som ho stihla predbehnúť a povedať mu že sa nič nedeje ako si on predstavuje. Samozrejme nebola to pravda. Zase som mu musela klamať lebo ináč sa to nedalo. Lebo keď klamem mám pocity viny a v mysli mám len zlé myšlienky a pocity že sa musím zabiť. Najradšej by som mu ale povedala že to chcem urobiť ale sľúbila som že to nikomu nepoviem. A tak som to držala v tajnosti (no ani nie v takej keďže som to už povedala Tomáškovi). Mala som v tedy pocit že som urobila dobre ale ja som si to nemyslela. O pár minút neskôr som sa rozhodla ujsť. Bolo mi jedno že som Tomimu niečo sľúbila či nie ale ja som musela. Chystala som sa ujsť ale nevyšlo mi to. Prišiel Bill a pýtala sa ma:
„ Moja o čo sa pokúšaš??“
„ O nič prečo??“
„ Tak prečo si na kapote auta keď sa o nič nepokúšaš???“
„ Bože potrebuješ na všetko odpoveď??“
„ Ako že čo si ty o sebe myslíš??“
„ Asi len to čo ty sám o sebe nie či sa mýlim??“
„ Nie nemýliš a teraz padaj dole z tej kapoty lebo by ťa Tom zabil keby že vidíš kde si takže rýchlo dole moja.“
Najprv sa mi nechcelo ísť dole a ako náhle som videla že ide tom rýchlo som si sadla na svoje miesto, skoro zo slzami v očiach. Chcela som prekryť smútok čo som cítila ale dávala som jasne na javo s očami že som smutná aj keď na srdci som to prekrývala. Strašne som sa bála že ak to zistia že sa ma budú vypytovať prečo som smutná. A ako náhle som si to v duchu dopovedala zaznela prvá otázka:
„ Moja prečo si smutná?? Čo sa stalo??“
„ Láska prečo plačeš??“
„ Zlatinko čo sa zase robí??“
„ Lily Ako to že plačeš a čo ťa trápi??“
Všetky otázky sa na mňa rýchlo valili ako láva zo sopky nestíhala som nielen odpovedať ale aj rozmýšľať čo odpoviem. Nechcela som zase so seba vypotiť nejakú kravinu ako zvyčajne. Mala som pocit ktorý sa nedal ani opísať slovami. Ale aj tak napriek všetkému smútku som im odpovedala aj keď som si myslela že to bude hovadina:
„ Nič sa nedej“
Ale pravda to nebola takže som musela zase klamať a mala som potom čierne myslenie. Ale čo už nerobím a tak som povedala Tomimu:
„ Tomi prosím ťa odnes ma domou.“
„ Prečo ?? čo sa deje moja?? Ty nechceš ísť za láskou??“
„ Ale chcem ísť za Skothym len........len ......... ja proste neviem je toho pre mňa moc priveľa takže plosko odnes ma domou.“
„ No dobre moja odnesiem ale potom ti mám aj povedať ako sa cíti a tak??“
„ Keď budeš taký dobrý tak by si mohol moje.“
„ No dobre tak ti to potom poviem dobre.“
„ Ďakujem a teraz ma zanes domou ďakujem moje.“
Neboli sme ďaleko od domu takže som bola doma o 20 minút. Keď som došla domou išla som do svojej izby a robila plán ako zistiť kto zabíja tie psi. Plán som si začala kresliť na malý papierik ktorý som našla pri posteli na stolíku. Keď som ho otočila bolo na ňom napísané :
„ O pol noci príď na cintorín SV. MARIÍ. Buď sama lebo tvoj pes a aj ostatné zomrú.“
Zľakla som sa tej výstrahy a tak som radšej rýchlo ten plán išla písať lebo som to chcela zastaviť. Sadla som si na stoličku a zistila som že nemám ceruzku. Išla som do Billovej izby pre jedno pero alebo ceruzku samozrejme že ani on nemal. Išla som do Tomovej izby ale ako som došla tak som hneď aj odišla lebo taký bodrel čo tam má tak sa tam nedá nič nájsť. Tak som šla dole do kuchyne konečne som našla niečo s čím sa dá písať. Vyšla som na chodbu našich izieb. Vkročila som do izby a za mnou sa niečo pohlo strašne som sa zľakla. A tak som rýchlo zavrela za sebou dvere izby. sadla som si na stoličku a začala. Zrazu sa otvorili dvere a za mnou sa niekto objavil a povedal:
„ Neotáčaj sa.“
„ Prečo ??“
„ Lebo som povedal“
„ Dobre neotočím sa ale povedz mi čo chceš odo mňa čo chceš aby som urobila??“
„ Vidím že si dostala môj odkaz pokiaľ prídeš z niekým tvoj pes bude mŕtvi. Ja mám proti jed na chorobu čo som mu strekol do žíl.“
„ Sľubujem.“
„ Dobre nezabudni o pol noci.“
„ Prečo to robíš??“
„ Čo prečo robím??“
„ Prečo zabíjaš tie psi veď ti nič neurobili.“
„ Ja viem ale ty áno.“
Tým to slovám som nechápala. Mala som chuť sa otočiť a spýtať sa čo som mu urobila len že už tam nebol. Rýchlo som začala volať Tomimu čo sa stalo nech rýchlo prídu domou. Samozrejme že sa tak nestalo nechceli mi veriť, však načo keď som im celé tie roky (pre nich) klamala. Volala som Simone a ona to jediná chápala a rýchlo prišla domou. Všetkou som jej povedala. Cítila som sa lepšie ale nie tak ako som sa mala cítiť. Chcela zavolať policajtom len ja som jej to nedovolila. Nechcela som aby Skothy zomrel a ani tí ostatný psi. O pár min došli aj Bill, Tom a Tomáško rýchlo som sa rozbehla za ním a odviedla som si ho do izby a začala som sa s ním rozprávať o tom čo sa stalo. On mi na to povedal:
„ Moja to si mi mala rýchlo zavolať.“
„ Chcela som len som nestihla lebo mi odhodil mobil.“
„ Kto ti odhodil mobil??
„ Ten čo tu bol o ktorom som ti vravela že mi povedal že ak budem s niekým na cintoríne že Skothy a iný psi zomrú.“
„ Moja ty ho poznáš??“
„ nie ja neviem kto to je ale on mňa pozná ale ja neviem odkiaľ.“
„ A ako vieš že ťa on pozná??“
„ Lebo skôr ako odchádzal som sa ho opýtala čo mu tie psi spravili a on mi na to odpovedal „ Ja viem ale ty áno“ a ešet to aj zdôraznil to ty áno takže podľa mňa ma pozná a možno aj ja jeho ale neviem odkiaľ“
„ Moja dohodnime sa. Ty pôjdeš na ten cintorín a ja budem schovaný hore na streche dobre“
„ Nie sľúbila som mu že tam prídem sama a nechcel to porušiť moje.“
„ No dobre ale ak sa niečo stane okamžite volaj jasné.“
„ Moje veď si upír a ty to zistíš ak sa niečo stane.“
„ Vidíš to ma nenapadlo moja.“
„ Hm aspoň že tu aj ja rozmýšľam a nie len ty“
„ Moja ukáž mi ten plán čo si urobila prosím ťa“
„ Dobre tu je .“
Ako náhle videl ten plán v očiach sa mu premietal film v tých časoch keď bolo Nemecko ešte staršie od dnešnej doby. Ale tá cesta na ten cintorín bola za našim domom ešte viditeľná. Lebo každý rok deň alebo skôr mesiac sa tadiaľ prechádzam tak mám celú cestičku vyšliapanú. Tomi mi chcel povedať niečo ale ja som mu nedovolila lebo by sa opýtal jednoducho len „ chcem ísť s tebou“ a ja som ho nechcela sklamať. Ale aj tak som mu povedala nie. V izbe mi zavládlo ticho a ja som sa ho opýtala:
„Nejdeme dole za ostanými??“
„ Moja ak chceš bež ale ja ostanem ešte tu dobre.“
„ No dobre ako myslíš.“
„ Oki bež moja“
Zišla som dole a sadla si do obývačky kde boli ostatný a pozerali sme zase Arthur und die minimoys. Mala som toho filmu plné zuby ale strašne ho milujem takže som nekomentovala. Začalo sa stmievať a ja som si išla ľahnúť. Odbilo pol noc a ja som bola na ceste za našim domom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár