Seriál sa pre mňa stal kultovým kvôli iným veciam. A to boli sex a vzťahy. Otvorené rozprávanie o sexe ešte nikomu neublížilo a dala by som ho povinne sledovať hlúpym a naivným mladým dievčinám, ktoré si myslia, že keď si odfarbia vlasy po sexe tak neotehotnejú.
Ale zaujala ma hlavne rovina vzťahov. To ako Carrie celých šesť sérií riešila a neriešila pána božského, cynická feministka Miranda spočiatku nevidela toho pravého keď prišiel, Charlotte zasa podľa šablóny hľadala tú pravú osudovú lásku a Samantha riešila len sex pre mňa nebolo smerodajné.
Pozoruhodný sa pre mňa stal hlavne priateľsky vzťah štyroch hlavných hrdiniek. Páčilo sa mi ako si vedeli všetko povedať na plnú hubu, bez okolkov, hoci niekedy so strachom ako to tá druhá vezme. Pravidelne sa stretávali na raňajkách a rozprávali si o svojich životoch a problémoch. A čo bolo najdôležitejšie v krízových situáciách stáli vždy pri sebe nech sa dialo čokoľvek. A pritom boli tak povahovo odlišné.
Preto ma napadá či je vôbec takéto priateľstvo naozaj možné aj v reálnom svete mimo kamier. Nehľadáme si v reálnom svete priateľov, ktorí sa podobajú nám? Majú podobné záujmy, koníčky, povahu, túžby... Alebo naozaj môžeme vytvoriť pevné puto priateľstva s človekom, ktorý je od nás tak veľmi odlišný?
V seriály je krásne vidieť ako hlavné hrdinky postupom času na seba naberajú vlastnosti tej druhej. Napríklad v jednej časti puritánska Charlotte dokáže ísť aj za svoje limity morálky a voľnomyšlienkárska Samantha zistí, že aj ona má hranice, ktoré neprekročí.
Preto odpoveď na moje predošlé otázky asi je, že priateľ nám môže byť ktokoľvek s kým sa dobre cítime, kto nás posúva v živote ďalej, kto pri nás vždy stojí. Takú osobu, ale nie je jednoduché nájsť.
A preto som videla všetky série Sex v meste trikrát.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár