a dufala, ze rana sa zahoji... casom
ale srdce neutichalo, len si krvaca
tazko sa mu k laske vracia
z mojich sedych oci len padali slzy
a iba ja som vedela, ako velmi to mrzi
neskutocne umreta laska mrazi
citila som sa na okraji skazy...
moja dusa sa spaluje, ono to boli
obzriem sa a vidim, aki sme boli
mozno to bola len laska, co neprisla prv,
ale jedno viem, ziadala si moju krv
a ja som skusku neustala
jedine strach, jedine ten som mala
nasadil mi nezosaditelne puta
a ja... ja som bola neznesitelne kruta
k tomu, ktoreho som lubila a teraz nic
pripravil si na mna ostry bic
nedovery a sklamania,
co ma potesenie z mojho srdca lamania
zrazu zdialky zacula som povzdych
zdvihla hlavu a zatajil sa mi dych...
pretoze v tej sekunde zazrela som teba
ako muzsky odraz samej seba
a v mojom vnutri rozhorela sa laska
uz nikdy, nikdy ani jedna smutna hlaska...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár