Sochou z kamena
Mozno sa pytas, preco?
Asi preto, ze stoji v celej svojej
krase,
Nehybe sa, nepremysla, neciti
Neciti bolest, neciti smutok, neciti
Beznadej, neciti lasku ani nenavist,
Proste nic
Je to kus studeneho kamena,
Ktory nepotrebuje zahriat
Neciti potrebu byt milovany a milovat
Stoji tam, kde ju postavis
Pozera studenymi kamennymi ocami,
Z ktorych nikdy nevyplace jedinu slzu
Pre milovaneho cloveka,
Ktorymi sa nikdy neusmeje
Jej pery su chladne,
Nikdy nepociti teplo inych ust,
Sladost i trpkost bozkov
Neciti potrebu, aby sa jej niekto
dotykal-
Nezne, vzrusivo, laskyplne
A neciti potrebu niekoho sa dotykat
Nikdy nebude vediet, ake to je,
Ked jej niekto bozkava oci, usta a
vsetky casti
Jej kamenneho tela
Nikdy sa nezamiluje
A sklamanie jej nevrhne srdce do prachu
Jej kamenne srdce je uplne prazdne,
Nelutostne, bezcitne, bez lasky...
Teraz je tvoja otazka zodpovedana
A ja i nadalej tuzim byt sochou
Sochou z kamena, ktorej nikto neublizi,
Nezabije jej dusu,
Pretoze ziadnu nema...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lachance
8. 2.febuára 2009 20:42
práve preto čo si napísala by som sochou nikdy nechcela byť.. lebo by som o to všetko prišla..
Napíš svoj komentár