Zrazu som precitla z hrozného sna. Akoby... čosi sa vo mne zlomilo. Zmenila som dané, všetko sa končí.
Toto je naozaj koniec!
Neverím tomu. Nedokážem tomu uveriť. Ako môže niečo veľké zmeniť niečo ešte väčšie?
Je to zlom... Ja som zlomená, ale už nie tak veľmi ako predtým. A čas okolo mňa proste beží. Neverím tomu, ale je to tak.
Musel som to urobiť. Mala som na výber. Buď by som sa zbláznila, alebo by som to urobila. A teraz zrazu...
Cítim sa, akoby som zavrela jednu naozaj ťažkú a hrubú knihu. Kapitola môjho života dopísaná. Hoci iba jedna, ale naozaj bolestivá.
Nikdy by som neverila, ako bolí láska, keby mi to on neukázal.
Tak... pálčivo.
Hrubo.
Drzo.
Krásne.
A hoci viem, že to končí, čosi proste ostáva vo mne.
Navždy budem mať nebo bledomodré a sny písané v notách. Pretože to ma naučil on. Vždy budem hlavu odvracať doľava, vždy budem mať slzy v očiach pri našej pesničke, vždy budem... budem proste anjel. Pretože ním som, on ma ním urobil. Zmenil ma, mal naozaj veľkú moc. Až príliš...
Veľká láska vedie k veľkým činom, veľké činy menia svet a ľudí.
A hlavne mňa zmenili.
Ale už sme na konci. Aj na konci tohoto blogu. Pretože zrazu neostalo za nami nič nevyriešené a pred nami je prázdno.
Obaja sme to tak chceli.
(Aspoň dúfam)
A.. ďakujem ti, pretože viem, ako to bolo ťažké. Videla som to v tvojich očiach, tie sa nikdy nemýlia.
Je ťažké opustiť niečo, čo skutočne milujeme.
A teraz ti už verím, že si mi nikdy neklamal. Naozaj nikdy, ani vtedy.
Ale to je už za nami...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
minimalista
10. 8.augusta 2010 00:47
Neskutočne krásne, plné emócii. Do riti, prečo je maximum päť hviezdičiek?!
Napíš svoj komentár