Lod Marinae:osud posádky (2)

Kráčala som smerom k Veliacemu Oddeleniu, rozhodnutá, že dám všetko do poriadku. Táto nezvyčajná udalosť, ako som ju nazývala, sa musí vyriešiť a to čo najskôr. Ale, to som ešte netušila ako sa veci behom pár hodín skomplikujú. Hodila som očkom smerom k ostatným, a tí akoby ani nevedeli, že sa deje čosi zvláštne na lodi. V duchu som poďakovala majstrom, ktorí vedeli udržať diskrétnosť a pracovali v čo najväčšom tichu na oprave. Zrejme Gilmina zásluha, budem jej musieť poďakovať, povedala som si.
Podišla som k dverám, ktoré som dnes už otvorila dvakrát a vošla som znovu dnu. Všade panovalo ticho, akoby už na mňa a moje rozkazy čakali. Všimla som si, že Gilme s Fedelmom boli už naspäť a Fenian sa rozprával s Despairom, ktorý očividne išiel v celej veci strácať hlavu. Podišla som teda k nim a rozhodným hlasom veliteľky som zahlásila: „ Prosím si podrobnú správu o uplynulej hodine, Despair.“ Ten očividne mal toho povedať veľa, pretože bolo vidieť, že rozmýšľal, čo mi zahlásiť ako prvé. „Čakám, Despair.“Odvetila som, plná obáv. Odkašlal si a nervózne zahlásil: „Slečna, Gilme sa išla spolu s Fedelmom pozrieť na rozsah škôd spôsobených v Odtokovej Sieni, a prišli na to, že v tej časti, kde bol náraz, neostala len hlboká preliačina, ale aj to, že rúry, ktoré...“
„Prenášali kyslík sú poškodené? “ Prerušila som ho, s rozšírenými zreničkami. Prikývol. Tak to sme dopadli, pomyslela som si. „Dá sa s tým niečo urobiť? “ Spýtala som sa zamyslene, na čo mi odpovedal blízko stojaci Fedelm. „ Tie rúry sú natoľko poškodené, že zrejme z nich za chvíľu začne náš životodarný plyn unikať. Vidím len jednu možnosť, a to odstaviť dodávku kyslíka na tom mieste. Bude to tak lepšie.“ Ja som o tomto rozhodnutí chvíľu premýšľala, keď som sa počula povedať : „ Dobre. Odstavíme tú časť dodávky a budeme vždy pri triedení odpadu nosiť skafandre, tak sa mi zdá.“Pokynula som smerom k Bergesen, ďalšej z dvadsiatich piatich členov posádky. Mala na starosti chod životných funkcii na lodi, kontrolovala zásoby kyslíka a monitorovala zdravie všetkých na lodi. Bergesen mi venovala pohľad, ktorým som vedela že rozumela rozkazu. Povedala som si, že už vo Veliacom Oddelení nemám čo robiť, tak som sa zberala, že pôjdem do Komunikačnej Izby čakať rozhodnutie rady. No akonáhle som dosiahla dvere, ma akoby udrel blesk. To nie je možné... pomyslela som si. „ Mathis, určte mi presnú polohu lode.“ Starostlivo som každý deň kontrolovala, kde sa nachádzame, a toto , čo som šípila sa mi nezdalo logické. Chlap, ktorého som oslovila nadskočil pri zvuku svojho mena. Čakala som na odpoveď, ešte stále obrátená k dverám.
"Sme pri hviezdokope Plejády... a..."
"Sú tu asteroidy? "Prerušila som ho.Všetci si začali šepkať nervozne.
"Ano ale, kontrolujeme..."
"Zdá sa že nie! ! vyštekla som."Sme v riadnej kaši.Teraz idem do Komunikačnej Izby. Nikto sa ani nepohne."Vybuchla som vybičovaná do krajnosti nervozitou a hnevom.Odkopla som dvere a prešla som polobehom-polokrokom k dverám komunikačky.Zavolala som Alamirovi, ktorý sa mi ozval ihned:
"Alis, prebrali sme to, dokým nebudete veideť čo utoky sposobuje, nemožeme..."
"Krstný otec, viem čo to sposobuje. Sú to asteroidy narážajuce..."
"Asteroidy? Ale ako, ved by ste sa mali držať čo najdalej od tých telies."
"Ja viem, ale Mathis nezvládol riadenie... ja som len velitelka, nie riadič.Poplietol mapy a nedal pozor."Hnevala som sa.
Alamir zmlkol. a potom dodal:"Musím ti teraz dať do spojenia niekoho, s kým by sa mala porozprávať.
Chcela som protestovať, no už som nemohla. Ozval sa tam iný hlas.
"Kapitánka Nolarir? "Hlas sa mi zdal povedomý... akoby zo strašnej dialky.
"Ano..."povedala som zachrípnuto."Smiem vedieť s kým mám tú česť? "
V hlase bolo cítiť pobavenie."Kapitánka Alistaire, to som ja... duch minulosti.Sajhe." S...Sajhe? Uvedomila som si v duchu.To nie je možné.
"Aký Sajhe? Poznám tisícky Sajheov."Zaklamala som.
"Ale ale, Lisi.Velmi dobre vieš kto to je.A teraz, mi povedz kde sa nachádzaš. "
"Nachádzame sa v hviezdokope Plejady.Su tu asteoridy, ktore zrejme sposobili tuto šarapatu na lodi."Počula som hvízdanie.
"Tss... tss.... pozrel som sa na mapy, a vidím, že ste v poriadnej kaši, slečinka.Lis, my sme v medzi hviezdnom priestore medzi suhvezdím Panny a hviezdokopou Bx-657. sme jeden svetelný rok od vás. Ideme po vás. ostante kde ste. Vypnite motory ani sa nehnite.Máte vážny problém."To ma vyplašilo."Čo sa deje, Sajhe? "Vyplula som zo seba, v šoku.
"Máte tam pekne velku čiernu dieru nedaleko. len čo sa nenadejate, bude v nej. Vravím, povedz svojím ludom aby vypli motory.Udržuj ludí v domnienke že je všetko ok. nechcem, aby si zase zažila paniku."S týmto sa konverzácia skončila a ja v šoku som vypoklonkovala z miestnosti.Nemohla som...uveriť.Sadla som si, a nadýchla sa.Potom stlačila gombík na rukáve a vyskočila mi obrazovka a zavolala som na Gilme.
"Ano, Alis? "Ozvala sa.
"Prikáž vypnúť motory.Nepoviem ti prečo, proste to urob.Nakázali mi to v rade".S týmto som zaklapla obrazovku.
Dalšia neuveritelná vec bola, okrem toho že sme v riadnej kaši, že Sajhe, moja láska z čias dospievania žije... Myslela som, že je navždy stratený. A on je na Mackintyre! Dýchala som znovu a znovu.Vstala som, a pobrala sa smerom k mojej kajute. Vyplakať sa.Ulaviť si od bolesti

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu