Medzi touto stovkou ludí boli aj rodičia mladej Alistaire ktorí pomáhali skonštruovať lode.Žiaľ, na palubu jednej z troch lodí sa však nedostali.Zomreli ako skoro desať miliárd ludí na celom svete. Ožiarení na tolko, že to už nemohli vydržať.Alistaire mala vtedy 18, čerstvo dospelá.
Teraz, po takmer dvoch rokoch od tejto bolestnej straty, žila spolu s dvadsať pať obyvaťeľmi lode menom Marinae. Stala sa rýchlo veľmi obľúbenou po celej lodi, a tak ju, napriek protestom niektorých, vymenovala Rada Spoločenstva Lodí za Kapitánku Lode Marinae.
***
Dalšie ráno, ako každé iné na tomto prekliatom mieste.Už sa neviem dočkať, kým moja noha vkročí konečne na pevnú zem a budem dakovať bohom všetkých svetov za to, že sa to podarilo.Rozlepila som oči, istá, že som započula nejaký divný zvuk a hrozné naklonenie lode."Fenian! "Zavrčala som s nadávkou na perách, no nevyslovila som ju.Odkopala som prikrívku a hodila na seba moju košelu a nohavice.Zo stolíka v kajute som vzala svoj odznak-akoby ludia potrebovali vedieť kto som-a vykročila som k dverám.Jedným silným pohybom ruky som otvorila dvere a rozhodným krorok som sa pobrala k Veliacemu oddeleniu.Vyhrnula som si rukáv košele počas chôdze a štukla som do malého gombíka na skrinke ktorú som mala pripevnenú k rukávu.Zjavil sa môj obraz na obrazovke kktorá vyskočila a potom ukazoval tvár človeka, čo som dobre poznala. Mal modré oči, šibalský výraz v tváre sa mu ale stratil.Tušila som, že nie všetko je v poriadku.
"Dobré ráno Fenian."Pozdravila som nervózne.
"Dobré ránko prajem aj vám, slečna Alistaire.Súrne vás tu potrebujeme, kapitánka."A je to tu, pomyslela som si so vzdychom.
"Čo sa deje, Fen? Nemáme už beztak dosť problémov? Načo vyrábať dalšie? "Vychrlila som nepokojne, v zlej nálade.
"Ide o to... že niečo narazilo do našej lode, slečna."Zagúľala som očami a povedala mu, už vidiac dvojkrídlové dvere vedúce k Veliacemu oddeleniu."
"Som u vás za päť minút, Fen.A nesnažte sa niečo zbabrať."S týmto som zaklapla obrazovku do skrinky a tá štukla jej zvyčajným zvukom.Pridala som do kroku a ako som išla na oddelenie, ludia ma zdravili a želali dobré ráno, na čo som lenivo odpovedala kývnutím.Odstrčila som dvere a hlasom, ktorý neznesie odpor zahlásila:" Fenian, Gilme, Despair.Vysvetlite mi čo sa to tu dopekla deje."Traja menovaní sa postavili zo svojich stoličiek pri svojich stanovištiach a svorne sa uklonili.Prvý sa ozval Despair.
"Madam, nejaký neidentifikovaný objekt zasiahol pravý bok lode.Časť, o ktorej hovorím teraz opravujú, no čakáme daľšie útoky zo strany nepriateľa."No skvelé, to sa vám podarilo, chlapci! hovorím si.
"Gilme, čo mi vieš povedať o rozsahu poškodenia ty? " spytujem sa vysokej dievčiny , mojej rovesníčky zo školy ktorej sa podarilo utiecť rovnako ako stovke prítomných na troch lodiach Spoločenstva.
"Alis, okrem právého boku je poškodená aj odtoková sieň.Toto opraviť bude trvať dlhšie, a musíme predpokladať že odtečie veľa materiálu."Odtoková sieň slúžila na to isté, ako na Zemi nám slúžili kanalizácie. Ale niektoré látky, zhromaždené v odtokovej sieni boli nebezpečné pre vypúštanie do voľného vesmíru, a tak sme si ten odpad odkladali zvlášť.No ten odpad, ktorý práve ležal v zničenej odtokovej sieni nebol ešte pretriedený.Zamračila som sa na nich a vzdychla som si. "Fedelm, pôjdete preskúmať s Gilme Odtokovú sieň.Chcem, aby v prípade potreby začali s pretriedovaním ihned.Svorne prikívli."A čo ja, slečna? "Ozval sa Despair."Vás tu potrebujem, Despair.Koordinujte to tu.Ste mojím zástupcom, ved to predsa viete. Ja idem kontaktovať Radu."Despair mi zasalutoval a pobral sa na svoje miesto.Ja som mala nepríjemný pocit, že toto zdaleka nie sú jediné škody.Bude ich oveľa viac, presviedčala som sa.
Odkráčala som z Veliaceho Oddelenia a ponáhľala som sa do Komunikačnej Izby.Tú ludia na posádke mojej lodi používali, aby sa mohli dorozumieť s príbuznými alebo priateľmi na inej z lodí.Vo vnútri lode mal každý podobnú skrinku ako ja, pripevnenú na rukáve aby sa mohlo rozprávať na vzdialenosť.Dorazila som do Komunikačnej Izby, alebo Komunikačky, ako sme jej medzi sebou hovorili.Postavila som sa dovnútra a zavrela za sebou dvere.
"Oznámte cieľ spojenia."Ozval sa mužský hlas.
"Rada Spoločenstva Lodí, lod Mackintyre."zahlásila som pevným hlasom.
"Spojujem."Odvetil hlas.Prekrížila som si nervózne ruky na hrudi a čakala som.
"Alamir Zolmirson, ským hovorím? "Ozval sa mi povedomý hlas Alamira, predsedníka Rady a môjho krstného otca.
"Tu je Alistaire Nolarir.Kapitánka lode Marinae.Žiadam o radu, Alamir."
Ozvalo sa ticho, akoby ho prekvapilo, s kým sa práve rozprával.V skutočnosti, sme sa veľmi nerozprávali odvtedy čo som nastúpila na lod ešte ako dievča.Vídali sme sa na zasadnutiach kapitánov a Rady, ale to len výnimočne.Ak som ho teraz požiadala o radu, znamenalo to že sa niečo dialo u nás a on to istotne vedel.
"V čom ti možem byť nápomocný, Alis? "Konečne povedal pokojným hlasom.
"Ak ti mám povedať pravdu, krstný otec, ide o to, že celá lod Marinae je v nebezpečenstve."V krátkosti som mu zhrnula rozsah škôd a predostrela aj moju obavu, že ich bude viac.
"Ihned zvolám členov Rady.O dve hodiny však chcem aby si bola zase v Komunikačnej sieni, kapitánka.Máš na sebe bremeno životov dvadsiatich piatich členov posádky vrátane teba."Prikívla som, úplne som v tom okamihu zabudla, že ma nevidí, len počuje.Dodatočne som mu potvrdila súhlas slovom a vyparila som sa z miestnosti.V mojej horúcej hlave začali chodiť myšlienky ako o život.V tom som si povedala, že najlepšie bude, ak zatiaľ, čo Rada rozhodne, budeme udržovať na chodbách lode pokoj.Nechcela som žiadnu paniku.Tú som zažila v minulých rokoch a nechcela som si oživovať spomienky, ktoré sa mi darilo držať pod zámkom takmer dva roky.
Napínavý príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elenaaa
1. 7.júla 2009 22:18
pekne, zaujimave.....skoro až napinave ......len fakt dufam, že to tak v roku 2179 na svete vyzerat nebude
2
jé, po dlhej dobe som čítala nejaké sci-fi nejaké tie gramatické a štylistické chybičky by sa našli, no tie sa dajú prehliadnuť, takže celkom fajn
3
Zaujimave, myslim, ze to cloveka neunudi, zakladom takychto blogov je vyvolat u citatela chut dozvediet sa co bude dalej. Ked si udrzis taku tu nenutenost tak to bude v pohode.
Tesim sa na pokracovanie
Tesim sa na pokracovanie
4
Tak začiatok je veľmi dobrý... som prekvapený a spokojný... sci-fi síce nie je môj naj žáner... no som zvedavý ďalej.
Napíš svoj komentár