"Nebojte sa o nás, teta, " vravela im mladá slečna."už si hádam nejako poradíme."Po približne dvoch hodinách bol čas ísť. Mali pred sebou cestu vlakom do Bratislavy, a potom autobus a rovno na letisko s dvomi kuframi vecí...Rozlúčili sa a vykročili naspäť na stanicu. Bolo pravdaže, už po polnoci, ale oni mali let skoro ráno o štvrtej, čiže sa museli ponáhlať.
"Tvoj Alex nám fakt dobrý let vybral.Podakujem sa mu, ked prídeme domov."zahundral, a ona sa nemohla zdržať smiechu."Ale prestaň, Pati, "povedala, "oni nás len chcú vidieť čo najskorej možné."Nastúpili na vlak, a uvelebili sa do jedného z kupé.Objimali sa a cestou sa rozprávali o tom, čo ich čaká v Anglicku.V podstate sa sťahovali do Longwoodu, lenže neboli ešte zobratí a tak sa len chceli trochu viac cítiť doma tam, teraz počas prázdnin, ako keby by mali prísť a všetko by bolo pre nich nové a neznáme.
"Bratislava, Hlavná stanica." Povedala Lil s úsmevom na perách a pozerala von oknom, ako vlak pomaly zastavuje.Patrik na ňu pozeral s nehou v očiach a vylepil jej bozk na čelo."Pod, ideme." Vstal a ruka v ruke čakali pri dverách vlaku kým nezastaví. Zastavila ňou prudko trhl n ju zachytil a objal.Vystúpili, unavení, ale štastní a pripravení na odchod zo Slovenska. Patrik dostal dobrú ponuku na prácu v Anglicku, blízko Longwoodu, kde bývali Lilini rodičia.Vybavil mu to Alex, ktorý síce Patrikom nebol nadšený veľmi, ale dcéru rešpektoval a vedel, že láske sa rozkázať nedá. Ako predsvadobný dar im venoval dom, malý, ale vraj, časom sa postaví väčší. Neponahlali sa. všetko malo svoj čas a ona sa chystala ten rok na štátnice z Práva. Anglického práva, čo nebolo nič ľahké...
Krokom šli až k autobusovej zastávke, pomaly, bez náhlenia. Majú čas.Nastúpili, sadli si a rozprávali sa len tak o všetkom a o ničom.Lil vybrala z kabelky obálku, v ktorej mala mail od Alexa s elektronickým lístkom.
MsLAngibaud
MrPLomjanski
Odlet: BTS o 4:02 sedladlo 1 A 1B
Prílet HR o 6:14
Skontrolovala, či majú pri sebe pasy a iné doklady a už sa len viezli v tichu na letisko.Ked prišli na letisko, Patrik vyložil tažké kufre a ponáhlali sa k pultu na check-in."Stihli sme to len len.Máme pol hodinu." Povedal jej."neboj sa, cestovala som už aj tak, že som mala už len päť minút aby som prišla k bráne."Smiala sa ona.
Ked boli na rade oni, Lil predložila e-letenku spolu s pasmi. Dostali naspäť papierové letenky a pasy, kufre už boli na ceste do lietadla.
Mali ešte dvadsať minút času a letisko nebolo veľké, bránu nájdu lahko.sadli si teda na stoličky a popíjali studenú vodu.
"Myslíš, že nám tam bude dobre? "Opýtal sa neisto.Ju otázka zaskočila, napila sa a potom odpovedala: "No, myslím že ano. Slovensko nie je zlé, ale v zahraničí máme viac príležitostí na dobrý život.Naše deti, ak raz budeme mať, budu v lepších školách aké sú na Slovensku."
"No dobre, ty môj mudrlantský právnik."Smial sa on a podal jej ruku že sa poberú k bráne čakať.
Prešli bezpečnostnými systémami letiska, a už sa tešili, ako si pospia v lietadle. Boli na smrť uťahaní.
"Vieš, ja si nakoniec myslím, že aj tak, kdekolvek si ty, budem žiť aj ja."šepol jej do ucha a ona ho pobozkala.
"Milujem ťa."Pozrela mu do očí.
"cestujúci letu...."Ani nedokončili hlásenie, ked sa Patrik a Lil začali smiať a povedali naraz:"Ideme."
A ona dodala:"V ústrety lepšiemu životu."
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
radulik7
6. 7.júla 2009 10:40
pekne=D
3
aj ja som zvedavá, či bude ďalšie pokračovanie... to s otcom by sa tu mohlo vyriešiť, že? aj keď aj toto by bolo riešenie... no ale, tak krásne napísané, že mi ani nestačilo, ešte si prosím
Napíš svoj komentár