No az taka obycajna zase nie som.
Ani zdaleka. Zacalo sa to v ten den:
"Issy!"pocula som kricat moju adoptivnu matku z dola. Ach boze. " Uz idem, Fabienne!"Odpovedala som a natiahla na seba svoju oblubenu namornicku modru mikinu.Ani si nepamatam kedy som ju naposledy hodila do pracky. Prave som sa chystala do skoly, ako kazde jedno rano. Ako obycajne, vynecham ranajky, schmatnem tasku a pojdem na busovu zastavku.Zisla som dole po schodoch, vzala ruksak ale cie si ruky vzali tie moje. Ostry zeleny pohlad na mna. "Dobre rano, Peter."Pozdravila som adoptivneho otca. Uz ani neviem ako som sa sem do tejto rodiny dostala.Bolo to tak davno...
"Dobre, Issy... Neponahlaj sa, mas cas."Povedal mi a ukazal smerom ku kuchyni. Zakrutila som ocami."Boli ma brucho."Vyhovorila som sa.Ako kazdy raz.
Bez slova som vzala ruksak a otvorila dvere. Ranny studeny vanok ma hned objal a moja prirodzena teplota tela zaregistrovala ten rozdiel teplotny, ale triasku som necitila."Isabella!Kolkokrat ti mame vraviet ze si mas dat bundu?"Zakricala Fabienne.
"Nepotrebujem!"Vzdychla som si. Bolo mi teplo.Nemozem za to ze oni mrznu.
Postavila som sa na zastavku a hodila tasku na zmrznutu lavicku. Ochvilu neskor som uz nebola sama, prisiel ku mne moj spoluziak, Tom Huygens.Zaliala ma cerven na licach.Dakovala som zime, ze si to vzdy pripisoval chladu. Vystipane lica mohol mat ktokolvek...
"Ahoj,"Pozdravil ma a tradicne, ako to bolo na Etone, nasej strednej skole, sme sa pobozkali na lica. "Ahoj,"zopakovala som poslusne a usmiala sa nanho.
"Ako sa mas?" Spytal sa privetivo a mne hned bolo lepsie. Mikla som plecom a moje cierne vlasy len tak poletovali vo vetre. "Ako vzdy, Fabienne robi kolace a Peter cumi na bednu..."
Usmial sa zo siroka a mne sa skoro zastavilo srdce."Vidim, nuda to u vas."
"Byt adoptovanym jedinacikom nie je lahke."Zasmiala som sa a on sa uskrnul. Aky bol len pekny... grrrr!Roztapala som sa ako zmrzlina na slnku.
Isla som sa ho opytat na jeho rodinu, na jeho otravnu sestru Alice, ktora ma iba pat rokov, ked prisiel autobus.
Ten den sa zacal ako kazdy v skole: Matika, fyzika, laboratorne prace a obed... potom ale nastala hodina anglictiny a ja som sa nepripravila na pisomku."Hey, Issy, pripravena na pisomku?" Opytala sa Selenah, spoluziacka ktora pri mne odovzdavala svoj tanier a pribor. "Co?!" Skrikla som prekvapene."Doriti, uplne mi to vysumelo z hlavy..."A stakouto blbou naladou som sla do triedy. Sadla som si a cakala na prichod nasej ucitelky, Madam Pitcherlyovej a pozerala na velky cerveny hasic ohna. Pacila sa mi ta farba.
Vtom som mne prebehla myslienka:"Bodaj by v skole horelo!"
O pat minut nasa ucitela vosla, v panike a zahucala na nas:"Toto nie je cvicenie! V severnom kridle zacalo horiet!"Otvorila som usta dokoran, nechapajuc.Urobila som to azda ja? Ako som mohla?Ani neviem ako som sa dostala von a pocula sireny. Hasici sa hrnuli do skoly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
15. 2.febuára 2010 22:34
to aj jaby som brala take schopnosti
Napíš svoj komentár