Zobudil som sa v noci na to, ze sa Jenny triasla. Najprv som si pomyslel, ze jej je zima, tak som sa nad nu nahol a zakryl som ju lepsie,a potom som si vsimol, ze mala otvrene oci a slzy jej stekali. "Laska?"Zatriasol som nou."Laska co je?Boli ta nieco?" Spytal som sa vystrasene, a ona sa len usmiala bolestivo a zasepkala: "Pod sem."Pritulil som sa k nej a pocuval som jej srdce.Bilo nadivoko.Zovrela ma pevne."Co sa stalo?"opytal som sa a ona si vycistila hrdlo."To nic...len sen."A striasla sa.Mlcal som, nechal som jej priestor na to, aby sa sama rozospravala.
"Pamatas tu noc, kedy rodicia..."Ani nemohla dokoncit, uz sa znova triasla.Zovrel som ju tesnejsie a prinutil som ju nech sa mi pozrie do oci."Pamatam.... velmi dobre.Ale teraz si tu, uz sa nicoho nemas co bat."
"Zachranil si mi zivot."Odvetila a slzy jej tiekli."Na to som tu, aby som ta chranil."Povedal som a ona tvrdo odpovedala ze nie. "Si tu, aby si ma miloval, nie aby si mi robil bodyguarda."
"Ale ochrana patri k laske, zlatko."Povedal som jemne a vedel som ze pred ocami stale mala ten den....
Bolo to pred styrmi rokmi.Jenny mala sotva sedemnast a vten vecer sme oslavovali jej narodeniny, len tak, vo dvojici.Bola stastna, vzal som ju na jej oblubene miesta a ako tortu, som jej kupil jej oblubeny jahodovy kolacik.Este si pamatam ako sa smiala.
Ked sme sa vracali k domu, sme este netusili ako sa vsetko zvrtne.
"Dakujem, Pati,"podakovala sa a pobozkala ma.Odomikala a ja som sa zvrtol, ze pre nu pridem zajtra, uz darcekom ktory som mal pre nu nachystany."Spi sladko,"usmial som sa a ona sa este namna obratila s velkym usmevom."Bol to nadherny den, dakujem.Pridi zajtra."
"Ze vahas!"A odkracal som.No o chvilu neskor, som pocul jej krik;Hlasny.Vobec nie stastny, akoby jej ktosi prichystal mile prekvapenie, ale hrozostrasny, krvomrazujuci krik.Otocil som sa naspat a bezal som co mi sily stacili k domu.
"Co je?"Spytal som sa a Jenny hladela na cosi na zemi.Z hora bol pocut hluk, a uz som vedel kolko bilo.Pozrel som kam hladela a videl som telo jej mamy, nehybne leziace."Jenny, zmyzni odtialto".Nakazal som jej a ona namna nechapavo hladela.Otocil som sa k nej a vzal za zapastie."Hovorim, bez!"Zakrical som a uz som vedel ze niekto je este v dome.Zhora sa prirutil jej otec, noz v ruke, krv po obleceni.
"Jenny,"zasepkal som a vedel som ze na mna hladi jej otec."Bez." Povedal som tvrdo.Napadlo ma zavolat na policiu, ci uz Benovi, ale nemohol som.Utiekol by.V tom som mal napad.Jenny sa stale nehybala, bola v soku."Jenny, na tri, a pomozes mi zavriet dvere, je ti to jasne?"Jej otec sa v tom na nas chcel vrhnut."Teraz!"A spolocne sme zavreli, kym ja som drzal dvere ona zamkla.V tom sa rozplakala a ja som ju drzal....
"Pati?Pati!"Vytrhla ma z premyslania moja snubenica."Och, prepac."Odvetil som.Zovrela ma tesnejsie a povedala."Nikdy sa ti dost nenadakujem za svoj zivot.Uz dvakrat..."Povedala a ja som sa pozrel do jej zelenych oci.Pohladil som ju po lici.Vtom ma pobozkala a vtom som vedel, ze zabudla na vsetko zle.Bol cas.... cas skusit dalsi zazrak. No tentokrat zazrak zivota.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nenaadamsova
31. 3.marca 2010 10:24
A zevraj ja viem pisat.
Napíš svoj komentár