Trvalo dlho kym som znova zacala hovorit. Logopedicka dochadzala so zeleznou pravidelnostou a tak po vyse troch tyzdnoch som znova bez tazkosti povedala co som mala na jazyku. Bolo tazke sa nevediet vyjadrit, pomahat si tabulkou a kriedou. Nijaka zabava. To dievca, ta sestricka som sa dozvedela ze sa vola Nena Desrosiers a bolo na nej vidiet ze poskuluje po mojom bratovi. Ale to ani zdaleka nevzdialilo zachvaty kasla. Ani trochu.
""Si v poriadku, zlatko?"opytal sa ma Patrick ked som skoncila s kaslanim. Unavilo ma to.
"Som v poriadku. Len to unavuje..." Usmiala som sa ale popravde mi vobec do usmevu nebolo. Moj snubenec sa zdvihol a pohladil ma po ruke. "Len si odpocin, ja sa idem prejst.Donesiem ti kolu, chces?"Ziadostivo som potriasla hlavou;Zasmial sa nad mojim vyrazom a pobozkal ma na celo."Hned som tu."
"Neujdem nikde,neboj sa.... je mi tu dobre, teplo."Pokusila som sa o zart a on vystruhal grimasu."Lenosis.Ako ti je dobre... "potom sa skludnil a tichym hlasom dodal:"Som rad ze ti je lepsie."
"Neboj sa, o chvilu budem zase na nohach."
Patrick:
Vysiel som z jej izby a este raz som na nu pozrel. Lezala poslusne s knihou v ruke.Usmial som sa: citala stale dokola to iste. Ze jej to neliezlo na nervy.S rukami vo vreckach som mieril na chodbu kde som si vsimol ze bol automat na koly. Mal som vo vrecku este par minci, tak som si povedal ze si aspon takto prevetram hlavu. Von z jej sterilizovanej izby. Prisiel som do chodby a tam sedel Ben s Nenou. "Ahojte..." sepol som a pobral som sa k automatu.
"Ako sa ma?"Vyhrkli obaja naraz.
"Lepsie, "povedal som"ale stale ju unavuju tie kasle..."
Ben vyzeral hrozne. Nespal, tak ako aj ja nie. Bali sme sa obaja.
"Rozmyslam uz dni co by jej pomohlo."Povedala Nena vstavajuc.
"To my vsetci, Nena, nie si jedina."Odpovedal jej moj buduci svagor ironicky.
Nena si jeho poznamku nevsimala a povedala: "Hned som tu."A odbehla. Ben vstal a zakrical:"Kam ides?"
Chytil som ho za plece a posadil. "Vrati sa."
"To mi je jedno ci sa vrati ale ja chcem..."
"To my vsetci, Ben."Povedal som tvrdo.
Nena:
Ben mi liezol na nervy. Nedokazal hovorit suvisle, stale sa bal a Patrick bol kludnejsej natury. Obdivovala som jeho vydrz, chapala som preco ho Jenny tak milovala: bol trpêzlivy a miloval ju velmi. Miluje ju do dnes. Prebehla som okolo sesterskeho kabinetu a rovno k sekretarke Dr.Marxa."Ahoj Brigette, smiem vojst?" Prikivla, zamestna skartovavanim akychsi papierov."Len vojdi, je sam."Tak som vosla a on sedel za svojim stolom,okuliare na nose a studoval akysi snimok."Aaa, Nena, cim sa smiem odvdacit za tuto navstevu?"
Neodpovedala som na jeho primitivnu otazku a povedala som:"Harold, Jennifer Roswellova na dvadsiatke neprestava kaslat. Co mozeme robit? "
"Dajte jej znova davku in..."zacal a ja som ho prerusila.
"Ten liek jej nezastavi jej krizy!Len ich eliminuje docasne!"Skrikla som nanh n si pokojne dal dole okuliare a sadol si.Ukazal na stolicku oproti a aj ja som si sadla, na konci s nervami.
"Je jedna vec ktora by vedela pomoct. Jej vlastne telo."Povedal.Zazmurkala som nechapajuc."Prosim?Jej imunitny system je slaby..."
"Ved prave."povedal mi a ja som zacala rozmyslat a spominat na stare hodiny mediciny na univerzite... "Imunitny system, jeho cast je aj hormalny system."Povedala som ticho, uz vidiac co tym myslel.
"Ale nevieme ako bude jej telo reagovat na hormonalne injekcie."
"Myslim,"povedal s malou pauzou, "ze s najvacsou pravdepodobnostou jej telo injekcie vyluci."
"Tak potom?"
"Jej telo, slecna, jej telo."Povedal a ja som vypoklonkovala z kabinetu.Vedela som uz co myslel.No neviem este ako to Jenny a Patrick vezme.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
endre-silentname
10. 2.febuára 2010 10:57
Neviem či bude nutné niečo povedať.
2
velmi sa mi to pacilo.. no vymyslela si naozaj putavy a zaujimavy pribeh tesim sa co bude dalej
Napíš svoj komentár