Niekto nesmelo zaklopal na dvere nemocnicnej izby. Jennifer spala pokojne.Obratil som sa a v dverach stala Nena."Ahoj,"povedala potichu,"mozes ist na chvilu na chodbu prosim ta?"
"Na co?"Spytal som sa a pozrel som ockom na spiacu dievcinu."Nepytaj sa, len pod, neutecie ti. Spi."Zasepkala Nena a ja som ju som vzdychom nasledoval."No co je takeho, co mi vy dvaja"pozrel som na Benjamina a Nenu, "nemozete povedat ked bude Jenny hore?"
"No, povieme to aj jej, samozrejme, pretoze sa jej to tyka. No chceme to prebrat najprv s tebou."
"Lepsie povedane,"opravila Nena Bena, "musis ju presvedcit.Ide tu o jej zdravie."
Nastrazil som usi."Oukej, o co ide?Som same ucho."Skrizil som ruky na prsiach.
Nena prehltla a kym stihla cosi povedat, Ben ju predbehol."Nena mi vysvetlila zaujimavy sposob ako ju vyliecit. A dost tazko som to stravil. Ale ked o tom premyslam, myslim ze je to najlepsi sposob ako ju ztohto dostat."Nadychol sa."Myslime, ze jej telo potrebuje davku hormonov."
Hoci sa mi to zdalo zvlastne, ze takto napato mi o tomto rozpravali, som povedal:"Hej, a co je v tom aky hacik?"
Teraz sa Nena ujala slova."Patrick, hacik je v tom, ze su len dve moznosti.Jedna lepsia ako druha,ale tazka fyzicky a psychycky.Najprv sme si mysleli ze by sme skusili hormonalne injekcie, ale jej system automaticky injekcie vylucuje."
Pozeral som na nu upato:"A co je ta druha moznost?" "No, druha moznost je, "Ben mi dal ruku na plece,"ze Jenny...otehotnie."
"Prosim?"zjacal som."Nie, nie a nie!" Ben prikivol akoby ma chapal a Nena vzdychla akoby som ju znervoznoval."Zblaznila si sa, Nena?Nemas potuchy co..."
"Praveze mam,"pozrela na mna."A myslim ze bude suhlasit ak budes ty."
"Vam to nemysli v poriadku"povedal som a zberal som sa na odchod.
"Patrick, Jenny sa nam straca pred ocami.Nechces ju zachranit?"Tato veta mojho buduceho svagra ma ranila."Raz si ju uz zachranil.Urob to znova.Ked nie pre mna, tak uz aspon pre seba preboha."Otocil som sa k nim a horlivo som premyslal.
Urobil som co sa mi v srdci protivilo. Prikivol som a povedal som vycerpane:"Fajn, poviem jej o tom.Ale vasa vina bude, ak odmietne."
Jenny:
Ked som sa zobudila, videla som pri sebe Patricka ako spal na mojich kolenach.Usmiala som sa.Bol vycerpany. Nespal vela a bolo to nanom vidiet.Chudak.Preco som ho neposlala domov aby sa vyspal?Pravda bola ze som ho pri sebe potrebovala.Bala som sa ostat sama.Jemne som sa posadila a pohladila jeho lice. Zamrmlal cosi zo sna a ja som nanho hladela.Uplne mi stislo srdce.
Neznasala som choroby ale tejto som nepomohla. Bola som bezbranna ako jediny vojacik oproti hrozitanskej armade nepriatelov.
Asi citil moj pohlad na nom, ked sa o chvilu zobudil."Dobre ranko,"povedala som s jemnym smiechom a on sa uskrnul."Kolko som spal?"
"neviem"mikla som plecami a on sa pozrel na svoje naramkove hodinky."Jedenast dvadsat rano."
"Fiiha, dlho som spala."Povedala som a narovnala som si podusku.
"Ukaz,"ponukol sa a napravil mi ho sam."Dakujem,"usmiala som sa a on mi ako odpoved dal bozk.Bol nadherny.
"Cim som si to zasluzila?"Usmiala som sa a on ma pohladil na lici.
Vzdychol a ja som vedela ze nieco ho trapi."Co sa deje?"
"Je to az tak na mne vidiet?"Prikyvla som."Je, tak co sa deje?"
"Ben s Nenou prisli na dost sialeny napad ako z teba dostat tuto..hm...chorobu."Povedal mi.
"Pocuvam."
"Ide o to, ze vraj hormonalne injekcie, ktore na teba skusali, ktore by za normalnych okolnosti by mali fungovat, nefunguju. "
"Tak plan B je co?"
"No...ovela ucinnejsie, uznavam, no zpoladu etiky je to.... nechutne."
"No tak, vyklop t peracia?"Hadala som nervozne.
Pokrutil hlavou."Nie.Chcu aby...aby.. si otehotnela.Vraj to pomoze."
Pozerala som na neho v soku.Vedela som ze by za normalnych okolnosti s takymto cosi nesuhlasil."Dieta ako liek..."zamrmlala som.Prikivol a striaslo ho.
"Neviem ci pomoze ak budes nosit to male desat tyzdnov a potom..."
"A potom co?"Neverila som vlastnym usiam."Ak dieta, tak dieta, Patrick, nemienim to male vyuzit ako nejaku handru.Nepojdem na potrat."Pozerala som na neho uprene a on zamrmlal, akoby s tymto pocital:"Myslim, ze tomu malemu budem vdacny za tvoj zivot.Citim...Citim sa byt pripraveny byt otcom.Budem to dlzny nasemu dietatu."Jemu sa zrazu na perach crtal usmev a ja som seba samu pristihla pri myslienke na babatkovsku vybavicku.Neverila som...
"Fajn, ale mas na starosti vybavit priepustku."
Povedala som a on sa ku mne nahol."Rozkaz, pani." Kym som sa zasmiala, uz som citila jeho pery na mojich.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nenaadamsova
17. 2.febuára 2010 16:19
myslela som si!!!! krasne.
Napíš svoj komentár