Nadysiel den D. Uz konecne som smela vypadnut z nemocnice, v ktorej som bola vaznom viac ako tri tyzdne.Stala som na dlazke bosa, zapinajuc si sveter a v ruke este drziac jednu ponozku.Ponahlala som sa, az to bolo komicke.
"Ukaz,"vzdychol moj brat, ktory mi pomahal s balenim. Nena bola s Patrickom na recepcii, vybavovali prepustenku."ty trdlo, sak nehori."
"Ja viem..."vytrhol ma z premyslania.Vzdychol a pustil to co drzal v ruke."Jennifer,teraz ma dobre pocuvaj." Povedal autoritativne a ja som nanho pozerala. Nestavalo sa casto, ze sa ku mne takto prihovaral. Bola ale pravda, ze odkedy sme boli odluceny od rodicov, Ben na seba vzal zodpovednost hlavy rodiny. O tri roky starsi? A co. Ja som vzdy nanho pozerala s respektom ako na otca.
"Odkedy nasho otca hodili do vazenia, som ta chranil ako som mohol.O par mesiacov budes Patrickova manzelka a ja len chcem, aby si vedela, ze ak sa to male nepodari, nepanikarci,"dal mi ruky na plecia a zdvihol mi bradu."vymyslime nieco ine."Aby som ho ujistila, som sa usmiala."Mam ta rada, Benji." Povedala som a jeho usmev bol ziarivy. Hrialo to pri srdci, mat taketo medvieda za brata. "Ako aj ja teba, Drobec."Zasmiali sme sa spolu, ked vtom prisla do izby Nena.
"Co je tu smiesne?"Opytala sa zvedavo a s priatelskym usmevom na mna hladela. Nemohla som sa na nu hnevat. V prvom rade, bola jedna z tych ktory mi zachranili zivot. A druhe, Ben mal pravo na stastie. "Och, to nic...." Mavla som ledabolo rukou.
"Ste pripraveni?"Kontrolovala Nena a ja som hodila posledne kusy oblecenia do sportovej tazky." Uz ano."
Vysli sme von a tam cakal patrick, ako vzdy, ruky vo vreckach. Hned ako ma zbadal prisiel ku mne a ako prve,mi galantne vzal sportovy tazku z ruk."Ziadne namahanie pre teba."Usmial sa a videla som na jeho tvari, ze sa citil lepsie."Dakujem,"povedala som ticho a on ma odmenil bozkom.
"No taaak, zalubenci, vypadnite uz odtialto." Stuchala nas Nena so smiechom.Ked sme sa od seba odlepili, Nena sa na mna zavesila s objatim." O tyzden sa uvidime.Prides na kontrolu." Dodala a ja som nezadrzala smiech."Ano, len sa uz o mna tak nebojte vsetci, nie som z porcelanu."
"Uzi si krasny vecer, sestricka,"povedal mi Ben a pobozkal ma na lice.Ziarila som.

Nena:
Akonahle Patrick a Jenny odisli,som unavene klesla na stolicku. Ben na mna s pobavenim hladel."Zavidim im."Povedal mi a ja som nanho cumela."Prosim?"A kym som dostala odpoved, uz som citila jeho pery.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
nenaadamsova  17. 2. 2010 16:24
jej...... kraaaaasnucke.
2 
fotka
endre-silentname  18. 2. 2010 03:16
tak toto bol parádny finiš.
Napíš svoj komentár