Ked sa nase pery od seba vzdialili, pocitila som akusi zvlastnu ulavu.Neviem cim to bolo, ze som padla do akejsi jeho siete a tak si ma ku nemu priputal.Ine slovo na to ani eexistuje, hoci je to velky paradox,ja osamela studentka a sestricka v nemocnici som sa zalubila do Bena.
"Kedy koncis?"Spytal sa, a ja som zazmurkala od prekvapenia.
"O...o dve hodiny mam obednu prestavku."Pozerala som mu do oci a tie jeho sa na mna usmievali.
"Ale kedy ti konci den?"
"Vezmem si volno uz na zvysok dna, boli ma hlava."Povedala som a jemne som sa mu vymanila z objatia, naozaj ma bolela hlava."Pockam na teba,Nena."Este som ho pocula zasomrat, ked som sa vzdalovala.
O dve hodiny neskor som ho videla sediet v opratych dzinsoch, koseli a ciernej motorkarskej vetrovke na tom istom mieste ako zvycajne.Vzala som si dva doliprany a dva aspiriny a nic.Nepomohlo.Hned ako ma zocil sa postavil a objal ma."Smieme ist?"
"Kam ty akoze myslis ze ma beries?"Opytala som sa s prizmurenymi ocami." Odveziem ta domov, vidim ze ti nie je dobre."Prikivla som a stlacila som si jednou rukou koren nosa.
Auto riadil Ben, ja som poslusne sedela na sedadle vedla a viedla som ho k mojej bytovke.Ked sme sa k nej dostali, som Bena, ani neviem ako, pozvala dnu.Akonahle sa za nami zatvorili dvere, vsetko islo velmi rychlo."Poznam liek ktory zaberie,"usmial sa a ja som sa zasmiala.Nebala som sa, praveze som sa tesila.Zmocnil sa mi ust a ja som bola bezbranna.Tlacil ma ku stene ,som citila silu jeho potreby.To mi dodalo odvahu a zacala som ho bozkavat sama.Jemne vzdychol a ja soms a skodoradostne usmiala ked som ho odstrcila."Pod ukazem ti nieco."Zasepkala som a vzala som ho za ruku.
Nadhera, inym slovom sa to opisat neda.Najlepsia noc aku som kedy stravila.Pozrela som na Bena, tisko odfukujuceho vedla mna.Usmiala som sa a prebehla som odvazne po jeho svalnatom chrbte.Otvoril oci takmer ihned ako moja ruka prisla do kontaktu s jeho chrbtom."Hm..."zamumlal a mna to rozosmialo."Znova?"Povedal napoli otravene, napoly hravo."No pooood,medved,"smiala som a on na mna vyceril zuby:"Aaaaaa!"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endre-silentname
23. 2.febuára 2010 11:33
Jáááj... neviem či sa mám smiať alebo či to len s úsmevom čítať, lebo toto bola taká super kapitola, že nemám k tomu slov... normálne si to tak v reáli predstaviť tak fakt neviem ... hh... ale je to paráda normálne si mi zdvihla náladu v mojich posledných boľavých dňoch Blahoželám.
2
jejooooo. dakujeeeeem! Ach, byt to skutocnost. Byt dobra sestricka ked vystudujem a mat lasku.
Napíš svoj komentár