Zobudila sa po studenej,prebdenej noci.Tvár si opláchla ľadovou vodou.Nie,nebol to len sen.Vliezla do sviežej sprchy.Obliekla si čierne tepláky,obula tenisky a rýchlosťou blesku upaľovala po schodoch. Nevedela kam.Vedela len,že potrebuje vzduch.

Myslela si že jej bude zima,mala len mikinu.A možno by aj bolo dobré,keby prechladla,aspoň by nemusela ísť do školy.No už z vchodových dverí do betónovej džungle ju ožiarilo jarné slnko.Teplo jej hrialo tvár.Spomalila a prechádzala sa.Prechádzala sa asi hodinu. Rozmýšľala nad včerajškom,nad priateľmi,nad rodinou,nad životom. Nad tým čo ju v živote hladká.Neskôr nad tým čo ju raní.Myslela si,že sa každú chvíľu rozplače.Ale nie,nešlo to.Všetky slzy už vyčerpala v noci.Spala len posledné dve hodiny.Potom sa zobudila do sviežeho rána a unavená sa necítila.Možno unavená životom.Taká mladá.

Sadla si na lavičku.Poobzerala sa okolo seba.Deti sa hrali v pieskovisku.Mamičky sa rozprávali.Staré dámy a páni venčili svojich miláčikov.Pár ľudí sa poberalo do práce.Jedna teta išla do koša zo smeťami v ruke.

Znova zaostrila na tie deti.Tak sa hrávala aj ona.S Martinou. Martina!Asi by mala vedieť čo sa včera stalo.A možno ani nie. Možno to ani nie je také dôležité.Zapálila si cigaretu.Usmiala sa na deti.Hlavu zaklonila dozadu,vyfúkla dym a začala sa smiať.Veď má vlastne všetko,čo len chce.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár