Žblnkoce už dlho,už aj slnko prestalo vypekať.Fúka,je mi aj chladno. Stále ti patrím.
Predstavujem si,že práve ideš na mnou,na tom bicykli na ktorom si ma vozil do hory,kde sa všetci dávali dole a my sme sa bozkávali za rohom.Potom všetci poodpadávali a poodchádzavali a my sme ešte ostali.Na deke sme ležali a opierali sa o seba.Nevidela som ti do tváre,ale cítila som tvoju prítomnosť a to mi stačilo.Keď som už mala pocit,že ti zaspím na hrudi,vysadil si ma na ridy a odviezol domov.
Toto nebola len láska.Bola to veľká láska.Mega veľká láska.
Dlho sme sa rozprávavali.Stále bolo o čom.S tebou boli pre mňa aj každodenné pičoviny zaujímavé.
Tvoje srdce bolo magnet.Moje za ním utekalo.Strážil si ma.
Vďaka tebe som nefajčila a ani nepila,keď pili ostatní.
Oveľa radšej som sa s tebou rozprávala a bozkávala.
Ani teraz si nezapálim.Asi preto,že som stále tvoja.Stále tvoje magnetické srdce priťahuje to moje.Dolámané.
Predstavujem si,že si vedľa mňa sadáš a usmievaš sa.
Ako keby bolo toto celé iba zlý vtip.Alebo zlý sen.
Voda stále žblná.
A ja som stále tvoja.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
adsy
30. 3.marca 2011 21:57
krása
4
Krásne napísané! Tak citlivo. Pekne som si to vedela predstaviť.
Napíš svoj komentár