Rozmýšľam,či má ešte význam tu ostať,dýchať,smiať sa,plakať...
Veľmi som to pokašľala.A potom sa všetci vykašľali na mňa.
Aspoň mám taký pocit.
Ak ostanem,budem sa musieť,chvíľu,možno väčšiu chvíľu predierať po kľukatých cestičkách sama.Bude to ťažké.Kurevsky ťažké,hlavne pre mňa.Tvora milujúceho spoločnosť,ľudí,smiech,zábavu,tanec.
No som si istá,že to zvládnem.Horšie,či lepšie,ale zvládnem.Určite.
Za každých okolností.
No bude ma to stáť veľa energie,sily a odhodlania.
To odhodlanie mi chýba.Som unavená životom a láskou.
Cítim sa ako vysušená stará slivka.Akokeby som sa už nikdy nemala ani pohnúť.
Bola som živá a krásna.Všade,kde som prišla som spôsobila rozruch.
Kde sú tie časy?
Dnes idem po ulici,obchodnom dome,škole,meste a cítim sa ako neviditeľná.Bojím sa,že niekto do mňa narazí,lebo ma nebude vidieť.
A cítim,že všetci tí,ktorí ma nemali radi za mojich "čias slávy",si vduchu hovoria:,,Pozri sa teraz na seba.Pozri čo z teba je.Chudera."
Raz naberiem sily a nakopem ich do zadku.Všetkých.
Môžem si slabošsky ponoriť hlavu pod vodu a už ju nevynoriť.
Alebo môžem chytiť žiletku a podrezať si žily.
Alebo si môžem spraviť len také malé škrabančeky a možno keď mi vytečie pár kvapiek krvy a rany ma budú štípať,sa to všetko utrasie.
Alebo sa postavím z tej poondiatej vaňe,pustím si na plno My chemical romace a vykričím sa.Potom budem chodiť medzi ľudí s hlavou hore a tváriť sa,že ma netrápi,že sa so mnou nebavia.Vlastne ma to ani trápiť nebude.Radšej sama ako v zlej spoločnosti.Ospravedlňovať sa nebudem nikomu,každý robí chyby.Možno postupom času prídu noví priatelia,nový priateľ a možno im aj otvorím moju malú dušičku.No pôjde to ťažko.A budem na seba hrdá,och aká som odhodlaná,silná a sebestačná!
ÁNO,PRESNE TO UROBÍM!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár