Tam pri starej chatrči som stála zrazu som sa nebála. A nikto sa nebál o mňa nejako si zvykli že sa nedotýkam ohňa. Som bola asi nudná keď som ich v momente omrzela keď boli ochotní v momente na mňa zabudnúť keď som im z mysle tak rýchlo mohla vypadnúť. Tam pri starej chatrči osamotená som stála sama. Bola som sama a už som bola zvyknutá veľká dáma. Dnes vôbec nemám chuť na tie dni zabudnúť. Ďakujem! Do nechápavých tvári kričím. Každý do tváre mi syčí vraj som pre nich nebola a nie som ničím! Kedysi boli pre mňa ľudia všetkým. Dnes som sama sebe niekým. Cítim sa úžasne a tým idiotom ďakujem veď vďaka nim dnes život fakujem. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj