Je teda fakt, že sa mi občas stane asi toto. Idem. To je teda ešte celkom normálne. Ale pozor na toto: Idem a rozprávam ... Idem na to moc zoširoka, že? A tiež trochu okolo horúcej kaše. Znova.

Proste si raz takto rozprávam, že všetky tie príslovia, porekadlá, múdroslovia, aforizmy, pranostiky a zabehnuté slovné spojenia majú vlastne základy hlboko pravdivé a len to, že sa stali ošúchanými nástrojmi rodičovskej a prarodičovskej výchovnej zvôle, nám zabraňuje tieto hlboké pravdy v nich vidieť. A tak sa občas stane, že človek naraz pochopí a tvárou v tvár príhodnej situácii na neho hĺbka tej dávnej pravdy prehovorí. Onehdy na mňa napríklad takto prehovorilo porekadlo „všetko zlé je na niečo dobré“.

No a dnes som sa snažila písať seminárnu prácu a zistila, že susedia, ľudia inak iste celkom milí, zaobstarali svojej ratolesti piáno. A ratolesť im teda robí radosť, cvičí. A ja som tak plne pochopila, čo je to „brnkať na nervy“. Poviem vám, je to zlé a som úprimne zvedavá na čo to teda bude dobré!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
mensrea  23. 3. 2009 23:08
inak ma casto zvykne prekvapit ked si uvedomim ze daco co len tak hovorim je fakt pravda ked sa nad tym zamyslim
 fotka
elwinko  24. 3. 2009 10:56
drž mu palce!
 fotka
cooffee  24. 3. 2009 11:17
@elwinko to by mohlo pomôcť!
 fotka
kemuro  25. 3. 2009 15:48
zistil, že nedokáže rozprávať (s veľmi živou explanáciou) a zároveň chodiť bez toho, aby sa nezadychčal, v konečnom dôsledku nezakoktal:d:d
Napíš svoj komentár