Konečne je doma po tak dlhej dobe.Vybehne na poschodie do svojej izby, hodí sa na posteľ a pustí rádio.Z rádia sa valí jej obľúbená muzika.Pustí pieseň naplno a ľahne si.Hlavu jej zaplavia myšlienky, ale viac ako myšlienky sa jej zmocní únava.
***
Prisnije sa jej sen ...
V tom sne vidí mamu, otca, Maťa.Nič zvláštne.Nachádza sa v minulosti.Píše sa rok 2000.Sú Vianoce.Má iba 7 rokov, Linduška ešte nie je na svete.Zíde dolu, stromček sa ligoce, pod ním darčeky.Ockova tvár žiari úsmevom, Maťova takisto.Podíde k stromčeku, mamina jej podáva obrovský balík, šikovne zabalený do ozdobného papiera.Chvíľku sa díva na škatuľu, potiahne mašličku a roztrhne papier.Uvidí domček pre bábiky, po akom vždy túžila.V očkách sa jej zjavia malé iskričky.Bola šťastná.Pristúpila k nej mama so slovami :
-, , Miláčik, vždy budem pri tebe."-dala jej pusu na líce ... a spomienky sa začali rozmazávať ...
Prehodila sa na druhú stranu postele a tuhšie zaborila prsty do vankúša.
Opäť prišiel sen ... taký ... neobyčajný ...
Ocitla sa v budúcnosti.
Videla otca v kuchyni rozzúreného.
Videla Maťa na poschodí, počúvať metaliku a udierať do boxovacieho vreca.
Videla kričiacu susedu.
Videla argumentujúceho suseda.
Videla Lindu plakať.
Videla mamu .. kývajúcu na pozdrav vo vlaku sa vzdiaľujúcom.
Videla dosť.Prebudila sa celá spotená, po líci jej tiekli slzy.Vstala z postele a pozrela sa na hodinky.Bolo 3:45.Išla do kuchyne.Naliala si za pohár vody a vypila ho na dva hlty.Potom si šla opäť ľahnúť.No jedna myšlienka jej predsa len nedala zaspať.
Potichu sa vkradla do Maťovej izby a pustila hifi-vežu.Začal rámus.z veže sa valila hudba od neznámeho raper-a.Maťo podišiel k umývadlu, opláchol si oči a začal vrieskať-prečo ho budí o takomto čase ...
Klaudia ho nechcela zaťažovať svojimi myšlienkami.No nemohla si to nechávať pre seba.Zdôverí sa mu.
Vľúdnym hlasom povedala :
-, , Prepáč."
-, , Nevadí."zaspatým hlasom odvetil Maťo.
Zobrala sa, že pôjde, ale nemohla.Zastala, otočila sa.Vošla do izby, sadla si na posteľ.
-, , Maťo? "-opýtala sa so strachom v hlase.
-, , čo sa deje ? Prečo si už nejdeš ľahnúť ? "
Porozprávala mu všetko o svojom sne, čo si o tom myslí, ako sa cíti.
-, , Nemysli na to.Bol to len sen.Nič viac, nič menej.Upokoj sa a chod si ľahnúť.O ôsmej máme byť v nemocnici.Dožič mi ešte trochu spánku."
-, , Tak dobre.Pokúsim sa zaspať."
-, , Sladké sny."-zaprial Maťo a o chvíľu už šťastne chrápal rozvalený vo svojej posteli."
-, , Aj tebe."-odvetila a pobrala sa na odchod.
Vzala si z kuchyne tabletku na upokojenie a šla do postele.Musí si predsa ešte trošku zdriemnuť, a inak by to nešlo.
-, , Skús myslieť na niečo pekné"-Dohovárala si v mysli.
Za chvíľu uvidí mamu ... zaspala ...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kosmiklove
12. 11.novembra 2009 00:15
nejak meskas s pokracovanim
Napíš svoj komentár