Srdce puká mi,keď uvažujem ticho v ústraní,
čo sa stalo s tým milým chlapcom; čo so mnou raz tu bol,a hovoril mi,že ma ľúbi.
Vari si zabudol ?
Myslela som si,že byť s Tebou je prosto nádhera,
no môj názor sa celkom zmenil jedného večera.
Z toho,čo vtedy povravel si,môj celý svet sa zrúcal,a tak mi teraz zostala len tá diera vnútri srdca.
Viem, Ty a ja už nebudeme nikdy viacej MY.
Hrala som tvoju hru,a vyhrala som kopu trápení,
myslela som,že najťažší je bôľ nad tvojou stratou,
no teraz si sa obklopil množstvom zlých kamarátov.
Myslíš,že všetko vyriešiš povznesený a ničí,
no to,čo teraz vyvádzaš,tvoj život iba ničí.
Pozerám,ako hádžeš všetko do kalu kanála,a z toho,že ti neviem pomôcť som celkom zúfalá.
A cítim,ako chýbajú mi nočné telefonáty,
sedím tu sama,telefón len mlčí ako zakliaty.
V denných i nočných hodinách smútim za tvojím hlasom,
ty si sa ale rozhodol a ten fakt prijala som.
Vieš,že ti rada pomôžem,prispejem radou v núdzi,
no nabudúce možno už nebudem naporúdzi.
Pretože takej,aká som,nemohol si vraj lásku dať,
nuž pohľadám si iného,čo so mnou možno bude rád.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
melancholy
21. 2.febuára 2009 17:29
primysli si ďalšie hviezdičky, keďže mne dáko hapruje hlasovanie. pekné
Napíš svoj komentár