"Tak aký bol prvý deň v práci?",usmiala sa.
"Ak mám povedať pravdu dosť zvlášny",priznala som sa ale ani ma nenapadlo hovoriť o starom dome v ktorom som bola.
"To som rada",povedala a naložila mi plný tanier palaciniek.Poliala som si ich čokoládou a s chuťou som sa do nich pustila.Ked som mala konečne plný žalúdok rozhodla som si že si trošku oddýchnem a vyvalila som sa do postele.Nečakala som že tak rýchlo zaspím,ale kedže boli prázdniny nemusela som sa ničím zaťažovať a oddpočinok som si navyše po ťažkom dni zaslúžila.Mala som však strašne divný sen.Kráčala som po chodbe toho starého domu a odniekiaľ tam fúkal strašne silný vietor.Do očí mi padali moje dlhé plondavá vlasy.Zrazu z poza rohu vyšiel akýsi chlapec.Mal čierne vlasy a dokonca sám bol oblečený v čiernom.Jeho tvár bola bledá ako stena a oči podliate krvou.Pozeral namňa s nevýslovnou nenávysťou a potom potichu zašepkal.
"Nechcem nič iba pokoj",a v tej sa kamsi stratil.Zobudila som sa celá dopotená a vôbec som nechápala čo mi chcel sen povedať,ale hodila som to za hlavu a pridala sa k mame ktorá v obývačke pozerala svoje milované telenovely.
"Počúvaj tebe sa do tej práce fakt nechce",pokračovala mama dalšie ráno so svojím ranním rituálom.
"Práca?Ach keby to naozaj bola nejaká normálna práca",poznamenala som.
"Môžeš byť rada,že máš aspoň niečo.Ja ti už tvoje neustále výjazdy a flákanie sa s kamarátmi po diskotékach financovať nebudem",povedala so značním rozčúlením mama.
"Ach keby som na také čosi teraz aspoň mala čas",zašomrala som a vyliezla z postele.Naraňajkovala som sa a pripravená zopakovať si včerajší deň som sa pobrala s domu.Unudene som hádzala do každej schránky letáky,až som sa znovu dostala k domu starenky ktorá už na moje prekvapenie čakala pri bráne.
"Ahoj Vanesa",pozdravila ma.
"Dobré ráno",povedala som nezaujato,hodila jej do schránky leták a pobrala sa domov.
"Toto nieje možné",zakričala zamňou až ma trhlo.Nechápavo som sa obrátila.
"Ako môže byť niekto taký sebecký",pokračovala.
"Prosím?",ozvala som sa nechápavo.
Ukázala prstom na straý dom,ktorý som navštívila včera a ja som pochopila.Chtiac-nechtiac pobrala som sa tam znovu.Zaklopala som no ako som aj čakala znovu nik neotváral.Vošla som teda dni a zakričala.
"Ehm priniesla som letáky nechám vám ich pri vchode".Nik neodpovedal a tak som sa otočila a chystala sa na odchod,no v tom domňa niekto hodil hnihu.
"Au,toto je teda pekné podakovanie",zvrieskla som.Dalšia kniha.Bola ešte väčšia a rana ešte bolestivejšia.Pokúsila som sa otvoriť dvere no nešlo to.
"Prestaňte,pustite ma prosím",kričala som v panike no vtedy okolo mňa začali lietať knihy zo všetkých strán no ani jedna z nich ma už netrafila.Napriek tomu som bola vydesená k smrti a kričala som ako zmyslov zbavená.Stále som sa pokúsila otvoriť dvere až nakoniec povolili.Celá vytešená som vybehla z domu a utekala som ako mi sili stačili.
"Co to pre boha bolo,ale....ale to predsa nemohli byť duchovia.Určite si so mňa niekto pekne vystrelil",mrmlala som si sama pre seba.Ako som aj čakala starena stála pri bráne a ked uvidela môj vystrašený výraz usmiala sa namňa ba doslova žiarila spokojnosťou.
"Toto od vás vôbec nebolo pekné",kričala som na starenu,ale ona sa dalej usmievala čo ma ešte viac naštvalo.
"Co sa tak pozeráte okamžite mi povecte čo sa v tom dome deje!".
"Všetko sa včas dozvieš",povedala pokojne a pomaly kráčala do svojho malého domčeka.
"Počkajte",zakričala som za ňou,no vôbec ma nepočúvala.
Domov som prišla taká naštvaná a zamyslená,že som to mama všimla ešte skôr ako som predpokladala.
"Čo sa to pre boha stalo".
"Nič prečo sa pítaš?",povedala som.Mama to zrejme vzdala a zmenila tému.
"Dnes ťa hľadal Robo",povedala s úsmevom.
"Robo?To nemyslíš vážne",povedala som s nadšením.Robo bol totiž to najkrajšie stvorenie aké som poznala.Bol z našej partie.Krásny vysoký hip-hoper s ešte krajšími očami a úsmevom.
"Prečo by som to pre boha nemyslela vážne?",opítala sa ma prekvapene.
"Ale mňa si nevšímaj",povedala som s úsmevom a odcupkala som tanečním krokom do izby.Bola som absolútne nadšená novinou,ktorú mi oznámila mama a úplne som zabudla na zvlášne udalosti,ktoré sa odohrali v tom tajomnom a zvlášnom dome.Okamžite som vyťukala jeho číslo a po zdvihnutí som spustila s čo najsladším hlasom.
"Ehm ahoj.Mama mi vravela že si ma hľadal chcel si niečo konkrétne?".
"AAAhoj noo pravdu povediac chcel som ťa len zavolať von kedže si sa už pekných pár dní vonku neukázala",odpovedal.
"No vieš mama mi našla brigádu takže teraz domov chodím dosť uťahaná,ake dnes by som ešte malú prechádzku možno zvládla",usmiala som sa do telefónu.
"Budem rád prinzezná",zašepkal.
"Stavím sa pre teba čau",a zložil...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
15. 11.novembra 2010 19:08
hmm zaujímavé píš ďalej
Napíš svoj komentár