Tma ... Prechádzam sa po tmavej ulici , mám nepríjemný pocit ..., akoby som za mnou počula kroky ...Pootočím hlavu ...Nikto ...Iba tma ..., prázdnota ...
Srdce mi bije tak rýchlo , že mám pocit , že mi vyskočí z hrude ...

Kde to vlastne som ??? Ako som sa sem dostala ??? Som absolútne zmätená ..., napriek tomu pokračujem v chôdzi ...Pozrem sa dolu . Som bosá . Pocítim neuveritelný chlad , ktorý ma sprevádza celú cestu , no ja si to uvedomujem až teraz ...TMA !!!To je to čo ma poháňa ďalej ...Neuveritelná túžba na konci cesty nájsť svetlo ...

Potom ...Padám ..., teda apoň mám ten pocit ..., ako keď ..., padám ...V tejto chvíli je to ten najpríjemnejší pocit aký zažívam ...
Rýchlo však mením názor keď zistím , že na konci tej hlbokej tmavej jamy nieje nič iné ako tma ...Tá istá nekonečná tma ...

Pomaly som prinútená zmieriť sa s tmou v mojom živote ...
Až teraz zisťujem , že tma nieje o nič horšia než svetlo ...
Je len irónia osudu , že práve teraz dorazilo svetlo aj ku mne ...
UŽ JE NESKORO !!!

 Blog
Komentuj
 fotka
vlado905  25. 12. 2012 19:32
paci sa mi to, aj ked si nie som isty, ci som vsetko pochopil ako som mal pochopit...btw nie je cely zivot o tom, hladat v tme svetlo?...zmierit sa s tmou by nemalo znamenat prestat hladat svetlo, a teda dufam, ze ani neznamena
 fotka
kuvincik  26. 12. 2012 08:08
toto sa mi páči pripomína mi to články, ktoré som kedysi dávno písala
Napíš svoj komentár