Možnože v ďalšom živote
Očami vyzvi ma na súboj Nechaj ma hanbiť sa do sýtosti Ak mi už dlho tŕpnu svaly Tak nech mi stŕpnu všetky kosti. Obijmi ma a potom šepkaj: Možnože v ďalšom živote. Čo na tom – mňa už... Ďalej »
Andersena upálime nadránom
Niekedy strácam rovnováhu - ako cínový vojačik balancujem jednou nohou na parapete v detskej izbe a tou istou o chvíľu v plameňoch. Pozeráš sa. Sleduješ ma spolu s izbou ako sa snažím podliezť vlastný tieň.... Ďalej »
Nielen ty si zlá
Za oknom je hustá hmla, sotva vidieť budovy, dnes si na mňa opäť zlá a ja z teba hotový. Vzduch je biely ako pena, presvitá len kúsok svetla, ja ťa prosím na kolenách: povedz,... Ďalej »
Figovník pre Zacheja
Už nehorím, len tliem, nepíšem verše, viem - mohla by som sadiť stromy, nechať ich zapustiť korene zapáliť ich sťaby fakle, byť tu pre ne, zostať pre ne. Boli... Ďalej »
Chýbajú mi tvoje motýle
Chýbajú mi tvoje motýle, tmavožlté psyché, čo si mi dal. Tvoj kufor a zrkadlá v ňom, svetu si ich nastavoval aj pred moju tvár stále. Ďakujem, že si mi bol človekom. Viac ich... Ďalej »
O (ne)milovaní
Tisíce balónov všetkých farieb stúpa mi placho zrenicami hore tmou do dlhej noci ako dych, kým sme tu sami. Otázky nám odplávali cez prsty po okraj dverí, a v nich oheň duše páli a mlieko ... Ďalej »
Bolesť pár slovami
Srdce je labuť, biela a prelietavá a tep len sotva hmatateľný prúd slov. Skús ho nájsť a budem vedieť, že si ešte tu a moja myseľ plná básní sa zastaví. Veď aj muži sú len verše. Ďalej »
Som človek z tehál
Som človek z tehál so srdcom z piesku a moje oči sú len moje. Stači však, že mám v prste triesku, už vnímam ju jak oje a spať mi nedá, ... Ďalej »
Keď rozpadá sa celé spektrum
Ďalšia stanica sa zmenila na farebnú šmuhu a zmizla v diaľke. Fľašky s lacnou neperlivou vodou chladnú opreté o studené okenné sklo. Pravidelné zvuky kolies uspávajú všetkých cestujúcich, ale ju nie – nie ju, osamelú cestujúcu v jednom z nočných kupé. ... Ďalej »
Neviditeľná
Bola som na stretnutí s niekdajšími spolužiakmi zo základnej školy. Došli takmer všetci: trochu sa pomenili, tí normálnejší sa mi zhnusili, tí zvyšní boli ako vždy. Milan už nepočúva metal, Už... Ďalej »
Dnes som nejaká krehká alebo čo
Koľko slov napadne ti keď povie sa porcelán? Koľko mien a koľko dejov? Poznám ich mnoho: o starej žene s okom z porcelánu, ... Ďalej »
Tak ako minule, pod súhvezdím,,. *
Mám ťa. Spolu vo vinici budeme ležať, hviezdy nám budú hladiť vlasy ako to máme radi. Objavíme vlastné súhvezdia (vulgárne ako vždy), naše telá sa v Malom voze zahniezdia, pokiaľ nezaspím. Červené... Ďalej »
Mizantrópia po druhé
Obrábaj si pole sám, načo sú ti voly? Ľudská dlaň silu má keď sa vzoprie, na seba spoľahne; a pole vykysne ako chlieb. Ani voly nenakŕmiš zbytkami, no zabiješ a s chlebom dáš... Ďalej »