Nechcela spať, bála sa. Prichádzalo to postupne, strácala sa. Tvrdé ruky jej zvierali hrdlo a chlad v pľúcach, chladné olovo vo všetkých zákutiach pľúc, ťažilo, bolelo, len sa nenadýchnuť...
Sedela v rohu postele, otočená k oknu a priesvitnela. Cítila to. Ako ju postupne opúšťajú sily, farby, keby aspoň farby ostali. Miesto červene pier vyrástli vlčie maky na vankúši, miesto hnede očí zrná kávy na zemi. Tvár jej sivela, až postupne mizla, rozplývala sa v tme kupé. Rozpadala sa celá paleta, celé spektrum farieb, ktoré ju tvorili. Priesvitnela a cítila to. Bola už takmer ako sklo, ale krehkejšia, zraniteľnejšia, väčšmi poznamenaná životom.
Tma noci za oknom jej oslepovala oči, umierajúce, doširoka otvorené. Kam mizne? Kam stráca sa teraz, keď je už po všetkom? Všetko niesla tak statočne, všetko to nemotorné štrganie kľúčmi, nohy na rohoži... Už nepotrebovala úkryt bez úniku, kocku s voskovými stenami, obyčajný sebaklam miesto skutočného bezbečia. Sedí vo vlaku a stanice už nepočíta, môže ísť kamkoľvek, a predsa už na tom nezáleží. Kamsi ide, ale kam? Kto jej predal lístok na ono miesto, oklamal ju?
Sedí na posteli, tupo hľadiac z okna a potom na ruky – ruky sú dôležité, keby aspoň ony nemizli, keby aspoň ony zostali... Sú tak studené, suché a priesvitné. Celá sa už stráca. Slabne. Uloží sa do vlčích makov a pohľad upiera na dosku postele nad ňou. Zle je. Ktosi vyryl nožom do dreva. Zle je. A nič.
Len nezaspať...nemôže zaspať, inak sa celkom stratí, zmizne... Tu-dum-tu-dum-tu-dum... Ako odohnať spánok? Neplače, oči má suché. Slabnú, už sa dlho neudržia otvorené. Vlak už zastavuje, už je tu ďalšia stanica, táto bude jej, už bzrdí a škrípu kolesá, posledné iskry jej očí odlietajú zpod kolies, už sa jej spomaľuje tep, už...
Spí. Priesvitná ako kvapky dažďa na okne, tak bezvýznamná postava, už spí a je pokojná. Svetlo zo stanice prerezalo kupé, prebehlo všetky postele a hľadalo ju dlho, kým ju konečne našlo, jej telo uložené na všetkých prikrývkach, čo boli v kupé. Zastalo na tvári, dotklo sa jej a na chvíľu sa zdalo, že naposledy zažiarila. Potom sa vlak pohol ďalej a už to nebola ona.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár