V poslednej dobe je to u mňa tak ... nezastavím sa poriadne, každú chvíľu sa niečo deje. A to je asi dobré, lebo aj napriek tomu, že som neskutočne unavená, úsmev na tvári sa objavuje čoraz častejšie.

Možno je to preto, že mám pocit, že robím niečo správne, užitočné as well as to, čo ma baví. Síce som sa pristihla pri tom, že sa škole venujem pomenej ... ale na druhej strane ma to nejak nerozhádže. Neprežívam veci zbytočne tak ako niekedy, a s dobrou náladou si kráčam na zápočet alebo skúšku

Teraz budem ešte viac unavená, kvôli tomu, že som si našla ďalšiu brigádu a bývam ďalej od školy, takže sa nacestujem až-až. Ale nesťažujem sa

Nasledujúce obdobie niekoľkých týždňov bude tak trochu hektické: zápočty, skúšky (síce len dve, ale natlačené hneď jedna za druhou nech mám - keby sa podarili - pokoj s učením pre tento semester ), brigáda č.1, brigáda č.2, doučovanie, dva koncerty (úplne úúúúžasnééé, ktorých sa nemôžem dočkať), svadba (milujem svadby , a pomedzi to behanie domov, aby som pomohla mamke s novou kuchyňou, upratovaním a vyrazila si von so skvelými ľuďmi, ktorých je v Michalovciach pre mňa dosť na to, aby som na toto mesto nikdy nezanevrela a vracala sa tam vždy, keď mám len chvíľku čas

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
leiasolo  11. 5. 2009 21:14
Daj mi trochu z tvojho optimizmu. Ďakujem...
Napíš svoj komentár