Nad touto témou som začala rozmýšľať, pochopiteľne, už v útlom detstve ako malá Kristínka, ktorá nosila ružové okuliare a myslela si, že svet je gombička. (To som si síce myslela donedávna – ale o tom potom). Čo by som tak mohla robiť, keď budem veľká? Najprv som chcela byť (tak nechutné klišé) princezná. Viem, že to nie je povolanie, ale skrátka som ňou chcela byť. Hlbší zmysel mi to síce nedávalo a stále nedáva. Ružové šatičky, korunka, drahé šperky v truhlici a ťažké milióny na účte. Krásna predstava, však? Veľavážená princezná Kristína I. v kráľovstve za 75-mi krajinami. Och.
Potom keď som prišla na to, že byť princeznou by ma asi unudilo k smrti a predstava starej zošuverenej kráľovnej ma desila, začala som uvažovať nad niečím odvážnejším. Už to mám! Veď prečo nebyť kozmonautom? Vesmír ma vždy zaujímal a stále aj zaujíma, avšak šanca že sa tam niekedy dostanem je... ehm.... mizerná. A to som ešte ani netušila, že by som svojím letom zrujnovala rodinný rozpočet. (Ktorý by mi stačil asi len na cestu do USA – to len zveličujem...možno aj na spiatočnú letenku).
Keď som zo svojho zoznamu povolaní vyškrtla kozmonauta, prejdem na to, že ÁNO, chcela som byť letuškou (veď je to predsa len prízemnejšia predstava – povedala si malá Kristína). Tento môj sen a odhodlanie sa stať letuškou skončilo tak, že som zo zoznamu vyškrtla aj prácu v lietadle.
Ďalej to už boli rovnako „originálne“ povolania, po ktorých túžili všetky deti, a tým sú – učiteľka, zverolekárka, doktorka, smetiarka, pornoherečka a podobne.
Momentálne som v stave, kedy sa rozhodujem medzi patologičkou, psychiatričkou, experimentálnou parapsychologičkou, parapsychologičkou, patopsychologičkou, psychologičkou, zoologičkou a aby som nezabudla, rada by som vlastnila útulok pre zatúlané mačence. Útulkov pre psov je habadej, však je to nefér? Chcem spraviť reformu útulkov. Všade iba pes, pes, pes a na opustené, choré mačky sa akosik pozabudlo. Sú oni snáď niečo menej ako psy? – zase odbočujem od témy (povedala Kika a odpila si zo skleneného pohára).
Všetci sa ma pýtajú, prečo chcem byť patologičkou a vlastniť vlastné pohrebníctvo, ale aj to musí niekto robiť a bavilo by ma to. Teraz už len zostáva vo vzduchu visieť otázka, ako by sa moje pohrebné služby volali. Pohrebníctvo u zhnitej Alžbety? – moc morbídne. Pohrebníctvo u pribitého Krista? – príliš kresťanské. Pohrebníctvo u zakopaného Jozefa? – nuda. Ak budete mať nejaké návrhy, môžete mi ich napísať do mailu, vy ste kreatívny človiečik.
Ďalej sa ma pýtajú, prečo chceš byť psychologičkou? Veď tých je všade ako nasratých. Skrátka, ma to zaujíma. Baví ma pozorovanie ľudí, skúmanie ich správania, povahových čŕt. Bavilo by ma šprtať sa im v hlavách – a aj doslovne. Veci ohľadom podvedomia, vedomia – to sú tiež okruhy ktoré ma fascinujú a rozhodne chcem o nich vedieť čo najviac - ako moja mozgová kapacita bude zvládať akceptovať.
Ďalšie otázky. Prečo chceš robiť so zvieratami? Moja odpoveď- lebo ich mám radšej ako ľudí. Medzi zvieratami neexistuje zlo, to len ľudia sú zlí. Nenávidím ľudí. Sú zákerní. Sú... zničili všetko pekné. Ide im len o prachy. Celý človečí druh je na zaplakanie. Našťastie sa na tomto svete nájdu výnimky ktorí majú stále chuť a dostatok entuziazmu to zmeniť ale podľa mňa to zostane len pri tej chuti. Vadia mi ľudia, vadí mi spoločnosť ľudí (mám rada len hŕstku). Zvieratá ma napĺňajú, dopĺňajú mi to, čo mi ľudia berú. Preto ten útulok. Preto tie zvieratá.
Táákže...Neviem, naozaj neviem ako moje bádanie po svojom budúcom povolaní skončí, ale ROZHODNE budem robiť prácu, ktorá ma bude baviť! To je jedinou podmienkou....
PS: Nie, nechcela som byť pornoherečkou, nemám na to postavu..ale kebyže mám, tak by som nad tým uvažovala. Dá sa na tom zarobiť.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
mayben
28. 6.júna 2017 18:53
pripomínaš mi mňa
4
@kuko1965 Áno, ja si uvedomujem paradox, ktorý som týmto vyjadrila. Ale je to tak. Psychológ nemusí vyslovene sedieť vo svojom kresle a dávať terapie ľuďom
5
@livre
Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža.
(Hermann Hesse)
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde, takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu. Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia.
Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu, frustrácie či deprivácie, teda straty a ako viac-menej trvalá psychická zameranosť má vplyv na interpersonálne správanie danej osoby. Nenávisť je príčinou negatívneho naladenia na svet, ľudí, život. Nahlodáva dušu, čoho dôsledkom človek vidí všetko okolo seba ako šedé, čierne, neradostné, ťažké, zložité a trpí.
Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža.
(Hermann Hesse)
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde, takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu. Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia.
Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu, frustrácie či deprivácie, teda straty a ako viac-menej trvalá psychická zameranosť má vplyv na interpersonálne správanie danej osoby. Nenávisť je príčinou negatívneho naladenia na svet, ľudí, život. Nahlodáva dušu, čoho dôsledkom človek vidí všetko okolo seba ako šedé, čierne, neradostné, ťažké, zložité a trpí.
6
"Ďalej to už boli rovnako „originálne“ povolania, po ktorých túžili všetky deti, a tým sú – učiteľka, zverolekárka, doktorka, smetiarka, pornoherečka a podobne." Pornoherečka je povolanie po ktorom túžia všetky deti?
Napíš svoj komentár