Už asi rok a pol ma trápia psychické problémy, depresie a úzkosť. Hej, pomyslíte si o mne, že som len nevybúrená 17 ročná šťanda, ktorá ešte neokúsila život a stále sa hľadá a ako toto môže vôbec vysloviť. Nuž, koniec-koncov, je to svojim spôsobom pravda.
Môj stav je ako na hojdačke. Raz som hore, raz som dole. Veď to poznáte, každý z nás to zažíva. Každodenne. Ale ja už proste nevládzem. NEVLÁDZEM. Fakt kurva nevládzem. Nevládzem vstať z postele. Som zúfalá, cítim sa zbytočne a každú chvíľu budem grcať. Je mi ťažko..na srdci, na duši...
Každý ma berie ako hračku, ktorú odloží do pivnice a hrá sa s ňou len keď sa mu chce. Len keď to potrebuje. Nikto ma neberie vážne. Dokonca ani vlastná rodina. Ešte aj s frajerom to nie je také, ako to bývalo ale... to je čerešničkou na torte.
Fakt mám pocit, že ma nikto nemá rád - nie, v tomto prípade to nie je klišé veta ale fakt. Myslím.
Chcem utiecť niekam veľmi ďaleko a začať odznova, pretože TU sa na mňa všetko rúca. Nemám prachy. Nemôžem odísť.
2x som sa pokúsila o samovraždu ale neúspešne. Prečo má večne niekto tendenciu ma o niečom poúčať? Kritizovať ma? Keď to tak cítim, tak to spravím. Ale momentálne už nemám silu ani na to.
Je to kaša pocitov ale... postupne začína prevládať apatia.
Chcem mať už pokoj. Kľud. Žiť kľudne. A... ach.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Nájdi si cieľ ... Buď silná , nejaké tie sebadestrukčné myšlienky sú hlúposť a zbabelosť Ak chceš mať pokoj a kľud treba preto aj niečo obetovať drž sa. Tu na Birdz ťa má každý rád