Si naveky to najkrajšie, čo ma v živote stretlo. Máš tie najhlbšie a najúprimnejšie oči na svete, žiariace čímsi až posvätným, ukazujúce cestu, dychtiace, múdre - tak inak, ako pseudointelektuálnosť inteligentných v špeciálnych časopisoch, či polopatickosť "absolventov kurzu nudy" z krčiem a pubov. Je to najprirodzenejšia múdrosť z prirodzených, jednoduchá, nádherná, čistá. Si sloboda sama!
Chcela by som mať nielen Tvoje oči, ale aj tvoj zrak - vidíš do duší a do samej nahej podstaty, kde sú veci také, aké sú a si s nimi vyrovnaná presne tak isto, ako aj sama so sebou a so Životom, venujúc mu a prijímajúc maximum. Si Svetlo, okrem iného.
Je v Tebe niečo viac, niečo nepomenovateľné, niečo, čo ak náhodou existuje v konkrétnej forme, určite je to nehmatateľné a nesnímateľné na ľudskej úrovni. Je to čosi väčšie ako sme my.
Chcem Ti dať všetko, čo mám len za to, že si a budeš. Viem, že si úžasná a nevieš si predstaviť, ako čistou láskou k tebe horím. Trpezlivo Ťa čakám, mám tu toho nazbieraného veľmi veľa, čo Ti musím povedať a ukázať. Zhromažďujem spomienky a urobím všetko pre to, aby si sa nikdy nestala takou, ako som ja.
Si to, čo ja nikdy nebudem ani som nebola, a ja som na Teba nekonečne pyšná.
Miluje Ťa a s láskou Ťa očakáva
mama
...............................................................................................................
Nemôžem sa vysrať, lebo nemôžem nič ani zjesť. Už som len sama.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
30. 12.decembra 2010 22:23
niekto čakal? čaká? bude čakať?
Napíš svoj komentár