"Kto som?" - začínam tento blog otázkou. Následne zisťujem, že je úžasné vedieť na ňu odpovedať. Pár slovami vyjadriť svoju osobnosť.

Nikdy neviem, ako mám v rôznych dotazníkoch vyplnit kolónku "Niečo o mne". Čo mám napísať? To, čo si o sebe myslím? To, čo o mne hovoria ostatní? To, ako sa cítim? "Silnoslabá poblúdená duša so schopnosťou smiať sa, tak trošku zbláznená do života a do sklamaných spoločnosťou ukradnutých ideálov." Áno, už iba "Zn.:Neliečim sa a je mi dobre."

Často sa cítim zmatene. Keď sedím vonku vedľa kamarátok, a nemám čo dodať k rozhovoru o fatálnych banalitách, keď za mnou príde kamarátka a pýta si radu, keď brat niečo potrebuje, a nejde za mamou, ale za mnou, keď zavísí odo mňa, či nebude môj psík hladovať, alebo dostane najesť, keď si musím sama niečo uvariť, keď nechcem byť hladná, keď mi niekto povie, že ma miluje, a to, že to myslí úprimne, mu možno čítať z každej črty tváre, keď niečo zavísí odo mňa, keď sa odo mňa čaká, že budem zodpovedná, a to nielen za seba...

Dospievanie?? Škola života?? A čo, keď sa na to vždy necítim? Asi je to neklamný znak toho, že som ešte také aspoň 50% dieťa. A tých 50% niekedy "vytlačí" to normálne a v podstate seriózne, a ja mám chuť nič neriešiť, iba ísť so susedovie detvákmi robiť do piesku koláčiky.

Čo mám vtedy robiť? Povedať- preboha, čo to odo mňa chceš, ja netuším, ako ti pomôcť! ? Povedať - áno, to je fajn, ale ja neviem, či ťa milujem, nemôžem si totiž pomôcť, ale jediný človek, ktorého mám úprimne rada, som asi len ja... ? Povedať- veď ja sa predsa ledva postarám o seba, ako sa mám preboha postarať o dieťa? ...?

Aaaaachjo, asi je vám práve nad slnko jasnejšie, že nemám v sebe úplne jasno. Cítim sa polovične, ale vcelku nie zle.. len- niekedy trošku poblúdene a zmatene.

Neviem kto som, ani kam kráčam... Ale viem odpoveď na otázku, kým chcem byť.. asi...

A taktiež na otázku, kým byť nechce...Troska? Socka? Niečo každý druhý deň naložené v liehu ? Lietajúce v iných (zelených) dimenziách? Spávajúce na ulici na fľaške vína? Ráno sa budiace vedľa neznámych, nie s oknom, ale s dverami, a s ohlušujúcou bolesťou v hlave? Tak toto nie... ďakujem... je pravda, že keď sa odtrhnem, stojí to za to, ale toto nie je život, po ktorom by som prahla...

Tak čo vlastne chcem? Čo čakám? KÝM chcem byť? Som si istá jedným- vždy sama sebou. Neviem si teraz predstaviť, či je možnosť, aby sa mi to podarilo- ostať sebou, nemusieť sa meniť, lebo to odomňa vyžadujú, nemusieť ustupovať. Viem, že kým to bude možné, budem sa o to snažiť. Achjo, je to asi to jediné, čo od života skutočne chcem... Sloboda...Svojvôla...Vlastná osobnosť, ktorú nikdy nebudem musieť potláčať... a pár ľudí, ktorí ma takú budú mať radi... plus, špeciálne jedného... ktorý ma takú bude milovať...

Takú...Vždy trošku padnutú na hlavu, trošku odporujúcu, v niektorých veciach nepochopiteľnú, ale v podstate milujúcu... život, ľudstvo, voľnosť...(tajne stále) veriacu v krajší svet.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
stifut  23. 9. 2007 21:35
Ja som zo 70% ešte decko
 fotka
kelt445  23. 9. 2007 22:11
mne sa viac páči heslo Drogy, Sex a Rock'n'roll



no k blogu ja sa stotožňujem, tiež nemám úplne jasno čím som, alebo resp. skôr čo sa odomňa očakáva aby som bol... ale nato podľa mňa nedojdem celý život (ale to nemôžem vedieť)... ja som zato aby som bol tým čím som. Každý je iný, každý robí chyby... podľa mňa ide o to mať nejaký svoj obraz o sebe (ako sa správať, aké mám priority a pod.) a nemeniť ho podľa okolia, nenechať sa ovplyvniť...ak sa to niekomu inému nepáči jeho problém...



neviem či to bolo pochopiteľný komentár, lepšie to asi nenápišem a v pohode blog...
 fotka
leniny7  23. 9. 2007 22:47
Hovoríš mi z duše
 fotka
widex  24. 9. 2007 16:10
ja som este splovice este dieta....hoci mam uz 13:'
 fotka
ardonaiel  5. 5. 2010 11:08
...neskôr budeš možno ešte väčšie dieťa =o) Byť správne - rozumne bláznivá je príťažlivé a milé ň
Napíš svoj komentár