Ty vole. 5:37. To snáď ani nemyslím vážne. Toto je sen, a ja v skutočnosti ešte spím.
Už štvrtýkrát vstať o hodinu skôr ako budík?! JA?! Sakra, niečo je v riti, niečo sa pokazilo, niečo je proste zlé- a ja neviem čo, ale viem, že mi to nedá spávať.(snažila som sa nahovoriť si, že je to kvôli tej nešťastne udretej ruke, na ktorej sa mi robí výron alebo čo to je,a to bolí tak, že nemôžem spať...)
Strčila som si hlavu pod vankúš s tým, že keď už neviem zaspať, udusím sa a nebudem musieť vyraziť do ďalšieho hnusného dňa.
No, nestalo sa, a ja som bola aj tak nútená o 6:45 tresnúť po mobile (ktorý mi, mimochodom,už asi dva týždne slúži aj tak iba ako budík, nakoľko na mňa každý kašle), vymotať sa osobitne z paplóna a osobitne z obliečky (wtf? niekedy nechápem, čo v tej posteli stihnem za 6 hodín SPÁNKU vyrobiť) a viete čo?! Zažiť emočný šok takého rozsahu hneď tak zrána ako dnes ja nie je nič moc. Veru, ja som to vedela, že si to zrkadlo tak blízko postele dávať nemám...
Tak sa môj neskutočne skoro prebudený mozog dozvedel, že tie divné vyrážky z čela nezmizli, že to, že si hodinu tlačíš na hlavu vankúš ti zamaskovať tie kruhy pod očami nepomôže, a aj to, že mám vlasy v katastrofálnom stave, v akom aj ostanú, nakoľko sa mi minul lak.
Tak som sa nejako s pohľadom á la ":S" vytackala do kúpeľne s tým, že aj keď síce s tým výrazom v tvári a kruhmi pod očami nič neurobím, aspoň sa vycikám, čo som si aj splnila, obliekla sa a už zhruba o trištvrte hodinu som si mohla s chuťou kopnúť úžasnými milovanými ťažkými botami do hnusných konzumných kapitalistických (dobre, preháňam , skrátka, košíkov pred Billou.. lebo to sa proste nedalo.. Neodolala som- a o päť minút som si popri tých istých kapitalistických konzumných košíkoch vykračovala s oranžovou plechovkou, na ktorej svietili dve biele písmenká- UP,a zrazu sa to hnusné ráno zdalo o čosi málo krajšie.
Aj keď asi len 10 sekúnd. Zakopla som. Čo ma ani tak nenahnevalo- ja som zakopla v Steeloch.... no, to je nadlho. Zazerajúc na celý svet som sa pobrala ďalej. Ty vole. Dadin manžel?
"Radoooo? Čaaaaaaauuu...Čakáš Riť?"
"Hej, už asi 10 minút."
"Ty vole,Dádka, šak nám Janka-Rajka nedá písomku?"
"Čo?"
Fucked shit... Mysliac na to, že tento deň je tak tak na riť, že mi je ten up aj tak na dve veci, som ho otvorila, na chvíľu sa nadýchla neskutočne aromatickej vône, odložila džudlík z neho pre Čaptoša, priložila si plechovku k perám a napila sa s pomyslením, že toto je asi prvé a posledné pozitívum tohto dňa. Trochu presladenej tekutiny s 32 mg kofeínu na 100 ml. No pekne.
Ako som tak pila, zadívala som sa na nejakého chalana- neskutočne mi niekoho pripomínal, ale ten dotyčný mal trochu iné oči- o to väčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď sa mi pozdravil- na čo som mu odpovedala zmäteným zamávaním, nakoľko som si uchlipla o čosi viac, ako som mala v úmysle, obliala som si vpredu mikinu, a nejako si dostala up do nosa. S myšlienkou na to, že som vôbec nebola trápna, som sa vybrala ďalej a rozmýšľala, kto to asi mohol byť. Po dvoch krokoch som sa znovu skoro udusila, a bleskovo som sa otočila.
"Veď ja ťa poznám!"
"No veď aj ja ťa poznám." pozrel sa na mňa, ako by som nebola úplne kompletná.
"Ty si ten...!"
"Hej, to som ja :p "
"Čo sme sa nikdy nestretli! Už si spomínam!" nenapadlo ma, ako chaoticky to muselo, pre boha, vyznieť, a tak som po celý zvyšok cesty do školy rozmýšľala, na čom sa tak smial, keď sme sa lúčili.
Do učebne som išla s výrazom, aký mavajú na tvárach tí, čo ich ženú na šibenicu, teraz ma nenapadá správne slovo (sľubujem, že sa už v živote nebudem smiať z nemčinárkiných fúzov ), no nakoniec to nedopadlo až tak zle... Iba prednáška a zopár hysterických záchvatov, čiže klasická nemčina, a voilá- bolo zase po všetkom...
Nasledovala fyzika, ktorú úplne vystihujú jediné slová prehodené medzi mnou a pani profesorkou Margitou:
"Bavíš sa dobre?!"
"Vynikajúco, ďakujem za opýtanie."
...následne potom geografia, angličtina, estetická (a obrus na lavici dostal poriadny update), a dvojhodinovka chémie, keď som umierala hladom a jediné, čo som mala záujem robiť s kyselinou chlorovodíkovou bolo vyliať ju niekomu na hlavu. Aspoňže obed bol vcelku fine...
Achjo- zrazu sa cez moje chmúrne nálady dostalo trochu slnka, a to všetko spôsobili fotky zo žúru od Ajši (špeciálne tie, kde spím na WC ) a Dadin step v sexi šlapkách, resp. následné drhnutie podlahy po šmuhách. Achbože- nemôžem zabudnúť na tú úplne úžasnú kofolu, lebo tá bola úplne úžasná a aj Rolkov starký, hoci je to čistý senilný magor, sa tváril úžasne, keď sme mu s Verčou oznámili, že chceme "len" kofolu :p (naposledy, keď sme boli uňho v krčme, to nebola kofola, a tak sme aj vyzerali )
Neskôr výtvarná, úplné psycho kresby,a nálada opäť začala prudko klesať priamo úmerne počasiu, a keď som stadiaľ odchádzala, lialo ako z krhly, a jediné, čo som chcela, bolo si ľahnúť na zem a zobudiť sa o rok, keď všetko bude super. Eľte jedno gesto nejakému idiotovi, ktorý potreboval prejaviť svoj názor na moje ťažké boty, menší rozhovor s Džonym, a, kurvaaaaa.. konečne domoooooov...
"Dávid? Hoj " nálada mi trošku stúpla. Wow. Zavolal.
"Čauuu..."
"Ty ideš zajtra však?????"
"No ak by som mohol chybať." Jouméééén!
"Jes jes...Aspoň nejaké pozitívum dnešných dní."
"Čo, čo?? čo ti je?"
"Aaaale, to je na dlho, kašli na to... všetko padá a tak... Ako bolo na autosalóne?"
Achjo... celý deň nálada pod psa... celý deň pod psa... aspoň ku večeru nejaké pozitívum... A zajtra.. snáď zajtra bude lepšie.. nj... možno...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
4
asi to vyznie trapne, ale mne to pride ako nejaky uryvok z knihy a paci sa mi ten styl akym si to cele napisala
5
hehe jako keby si bola moja sestra...jako uuplne normaaalne jak keby som to ja pisala
Napíš svoj komentár
Nie si matka všetkých budíkov ?