Niiii, ja neviem ako. Ja nemám páru, ako takéto veci chodia. Proste prídu a sú tu. Stretávajú ma. Pomaličky - pomaly ma hľadajú, chodia za mnou, poza bučky, poza rohy... Už v Mníchove a Paríži za mnou vykročili, šlapali za mojou samotou každým námestím a ulicou, potom sa ma snažili dolapiť v lesoch, neskôr v Rumunsku, omámenú tým neskutočným vínom a vetrom vo vlasoch, keď sa mi chcelo plakať od šťastia a slobody, a potom aj v Srbsku, určite boli aj tam, len vtedy začínala akási celková otupenosť a musela som hrať, na čo som si už zvykla, viete. Tak som si ich nevšimla.
Proste je to na riť, čo si budeme... Je mi hnusne clivo. Stále sa pred tým snažím kdesi utiecť, a keď musím ostať na jednom mieste dlhšie, nedokážem so sebou vydržať... Teraz ma to dolapilo, lebo už nemám prachy a tak musím byť doma. Všetky padli za jeden jediný víkend na pendlovanie medzi BB, RA a KE. Tak teraz sedím tu a pendlujem možno ku chladničke, sem-tam k dákym nerestiam, čo najďalej od známych a pohľadom k obzorom. Tak ma to teda objalo, a mne je zase všetko jedno.
Vlastne sa všade cítim dobre, iba tam nie, kde práve som. A tak musím ísť tam, kde nie som. A myslím si - to je ono, ale opäť to príde a opäť si hovorím - všade dobre, len nie tu. (D.M.)
Bolo to také zaujímavé, lebo už-už to vyzeralo, že nejak budem môcť byť šťastná alebo čo. Všetko sa nejak otáčalo. Po štyroch mesiacoch som mala obečené periny dokonca (to znamenalo, že nemusím spať na gauči, v spacáku, alebo len tak v neoblečených). A založila som aj žiarovku, takže som konečne po dlhom čase nechodila po zotmení po izbe v úplnej tme. A vedela som, aký je mesiac. Darilo sa mi vstávať na budík, sem tam som sa učila (!!!), a sedela som nad knihami. Asi to nevyzerá ako šťastie, a dosť možné, že ani nebolo, ale niečo sa menilo, bolo to iné.
Dnes mi svieti zase iba jedna žiarovka, periny pamätajú kadečo a nevyzliekam ich len pre to, lebo sa bojím, že dôjdem zase tam, kde som bola. Vlastne tam možno už aj som. Písal mi Buxo, že nemám zabudnúť zajtra na olympiádu (vkuse to tĺkli do hlavy, vkuse!!! ako som mohla zabudnúť???) a ja som bola úplne prekvapená. Aj keď, možno som len sprostá. Je jedna hodina, a ja vôbec nie som unavená. Včera som zaspala o pol siedmej. Ráno. Dovtedy som sa prevaľovala v posteli - to nie je hádam ani na smiech. Rozmýšľam, kam sa dostanem. Ešte predchvíľou som sa už videla v Prahe, Taliansku, Nórsku a na Gerlachu - moje predčasné plány na budúci rok - a teraz... by som najradšej vôbec nebola, viete? Nemyslím to v zlom, ani neplánujem samovraždu, ani nič, len mi to je strašne jedno, čo bude.
Moje túžby sa (asi) žalostne okresali. Vlastne sa tak trochu hanbím za seba, že to tak je, lebo som si hovorila, že mne sa to stať nemôže, že milujem život, a podobné drísty, a neverila som ani Aničke, keď mi tvrdila, ako to so mnou skončí, ale je to asi tu. Ale viete čo? Aj keď možno žijem medzi samými hlupákmi a už nemám vážny vzťah so svojou slobodou, ale samotou, furt verím. Celá ja. Naivka storočia. Mám viery na rozdávanie. A je mi síce jedno, čo bude, ale verím. Len ešte neviem, v čo. A to je asi tak všetko.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
@sisska môžeš... Utekám, lebo sa nechcem cítiť tak, ako sa cítim. A keď som na cestách, tak sa tak väčšinou necítim. Keď som doma, dopadá to na mňa celou ťažobou a ubíja ma to.
4
bola som si to prečítať ešte raz a musím ti povedať, že ťa neskonale mYlujem.
namýšľam si až moc, Lojluša, keď v tebe vidím mladšiu verziu mňa? lebo ty sa mi zdáš spontánnejšia a slobodnejšia než som kedy ja bola.
to je asi ten upgrade.
poďme dojiť kravy na Island.
namýšľam si až moc, Lojluša, keď v tebe vidím mladšiu verziu mňa? lebo ty sa mi zdáš spontánnejšia a slobodnejšia než som kedy ja bola.
to je asi ten upgrade.
poďme dojiť kravy na Island.
Napíš svoj komentár
nezabudni, že dole /a to nehovorím, že si na dne... len je sínusoida dole/ existuje len jedna možnosť. nazbierať strašne veľa energie, buď aby si šlapala nahor alebo aby si vyhrabala cestu ešte viac nadol než doteraz. a ver, že to hrabanie možno stojí ešte viacej síl.
podľa mňa to je nejaké vegetačné obdobie toto. je to nahovno, ale čo je ešte horšie, nerobíme nejak extra pre zmenu a a ž tak nám to neprekáža, čo?
teším sa na nejaké spontánne dni, ktoré nás dajú dokopy a spoločne budeme zas plné energie a slobody kričať v búrke. plné viery.