***
Už som mala zariadený byt, bol teplý, všade samé nepochopiteľné interné záležitosti -varila som v ňom večeru a nebola som sama. Videla som Jednotu, to niečo malé dôležité a spoločné a vzájomné v čase, keď už bolo všetko nájdené. Už som necítila žiaden strach a už som sa nemusela nikam ponáhľať. Moj starý kocúr mi na balkóne obžieral paradajky.
***
nemáme spoločné len obočie, obetavosť a sebadeštruktívnosť. tiež viem v tichosti trpieť ako kôň. a aj ja pálim mosty ako nikto a do poslednej chvíle nepoviem, čo v skutočnosti chcem. v slepej viere, že posledná najposlednejšia chvíľa nikdy nepríde.
***
Čo z teba zostane, keď prídeš o všetky túžby? Lebo ja prisahám, že som sa nikdy necítila byť identifikovaná len tým, s kým som. Prisahám, že som nikdy nemala problém so sebavedomím. Prisahám, že viem žiť sama oveľa lepšie ako s niekým. A prisahám, že je málo vecí, ktoré som v živote posrala. A predsa som teraz len 60 kilo zvláštne zradeného človeka bez odvahy, ktorý si nevie pomôcť, lebo nevládze ani dýchať. Veľakrát v živote som už bola sama tak, že nikto nebol okolo, ale prvýkrát som sama tak, že nie som okolo ani ja.
***
ako ty. vždy v nesprávny čas na nesprávnom mieste. tiež vieš len všetko požuť, presvedčená o vlastnej neomylnosti. nenávidíš zatvorené dvere, pre to si zo svojho sveta všetky dvere vymazala. aj ja by som bola oveľa šťastnejšia, ak by som bola hlúpejšia.
***
Je Štedrý deň a ja večeriam tri cigy s kofolou. V oknách oproti sú všade vianočné svetlá, niektorí večerajú a niektorí si už rozbaľujú darčeky. Každý je s niekým niekde len ja som nikde a sama. Myslela som si, že dnes napíšem o rodičoch, nech mi to možno s odstupom pomôže prísť na kĺb vlastnému nešťastiu, a aj tak končím len pri vlastnom nešťastí.
***
Nevládzem veriť v Boha, ale strašne mi chýba. Chcela by som vedieť, prečo mám práve tento kríž - prečo ma zahodí ten, koho zahojím. Koľkokrát za život sa dá umrieť a znovu sa narodiť? Koľko je ešte únosné, kým neostaneš iba sedieť v tichu a tme?
***
Či si prajem vlastnú smrť? Nie, vôbec. Ja si prajem, aby som sa nikdy nenarodila, aby som neviedla teraz taký poškodený život. Aby bolo niečo, za čím by mi mohlo byť ešte smutno. Aby bolo niečo, čo by ma ešte nadchlo. Aby som ešte vedela ďakovať za nové ráno.
Určite som nezabiteľná, lebo mám pocit, že toto sa nedá prežiť, a aj tak som ešte tu.
***
Ne, nechci nic… Jen se mi stýská po tvém hlase (ozvěna tvého jména tichem rozlehla se…) až do smrti jsem čekala na tvůj telefonát a čekám pořád… Víc už ale nelze skonat
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 5.mája 2019 18:41
Smiem ti akokoľvek pomôcť?
Napíš svoj komentár