Ako kazdy den som kracala cestou do skoly.V hlave mi behalo asi trilion myslienok.Dnes uz ani neviem, ci to boli o tom, ci som zamkla dom ked som odchadzala, ci dnes prekvapi nejaka pisomka alebo kde som vlastne minula tych 10euro co mi dal starky.Proste vela nepodstatnych myslienok, ved aj tak je vsetko tak ako ma byt.
Na jedno si urcite spominam.Pred branou skoly som vypla vsetky myslienkove pochody a prestala som vnimat co sa okolo mna deje(fajciarsky prvaci, babske ohovaracky pri rannej cigaretke,...).Ostala som len JA.Kracala som, zrazu som sa stala kracanim.Iba prava a lava noha, ktore opakovali cinnost.Vnimala som to ako celok.Pocula som pritomny okamih.Hltala som jeho uzastnost.Moj dych bol tak pokojny, az som sa stala dychom.Oci som spestrila na uzastne lietajuce stvorenia, ktore boli plne slobody, tak ako aj ja.
Milujem zivot.Vnimavy je clovek s otvorenou myslou.A pritomny okamih je vzacnost, ktora väcsine ludom unika kôli starostiam a problémom.
Tak vsetko zahodit za hlavu,vypnut a uzivat si.Zivot je prilis kratky, tak ho spoznavajme.


Ospravedlnujem sa ze pisem bez diakritiky,urcite by sa to citalo lepsie, ale pisala som na mobile.Ved to aj ttak malo byt.

 Návod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  5. 5. 2016 17:22
Malo to tak nečakane transcendentálny záver.
Napíš svoj komentár