luki : Áno, (povedal som na rýchlo lebo som mal na linke další hovor)
Šef obre, prídíte na čas.
luki opo..
Zložil mobil zdvihol som dalšiu osobu v zozname čo potrebovala počuť môj hlas.
luki :Ahoj, silvi
Silvi :Ahoj, potrebovala by som helfnuť, mam taký menší problém, ktorý potrebujem vyriešiť.
luki : ..(čakal som či to zo seba dostane sama alebo budem potrebovať ťažku techniku)
Silvi : No ide o to že mi kamarátka podarovala psa takého mileho krásneho, ale ja ho nemám kde dať, všetci mi vravia že si ho nemôžu zobrať nechcú psa..Tak no...ehm.. doriti chcem sa ťa proste spýtať či by si si ho prosím nezobral, sľubujem že to nebude nadlho.
luki : ČO ? naposledy mi zomrela kvetina a ty mi chceš dať psa ?
Silvi : Tá kvetina, nezomrela tvojou vinou, myslím, že tam bol troška iný dôvod..
Tak prosím zoberieš si ho ?
luki : No dobre ( povedal som lebo už sa mi nechcelo zbytočne odpovedať, vedel som že idem zase do niečo čo ma zamrzí, že som povedal áno)
Silvi : Dobre lukinečko donesiem ti ho zajtra okolo pol druhej.
luki : Dobre (vždy ma tak volala keď niečo potrebovala)
Pobehoval som po byte, schytil som mobil a napísal som jej, nedalo mi to.
Luki : chcem sa s tebou stratiť
Princezná : A už nikdy sa nevrátiť?
Princezná : A prebozkávať sa celú noc..
Luki : Kiež by..
Princezná : Ach ty moje malé čudo.. už ťa chcem znova držať.. Budeš mi v Bratislave chýbať veľmi
Odhodil som mobil, sadol som si do kresla a zaspal.
Všetok chaos vo svete výčitok a slabomyseľných chýb. nakoniec hlasy začali robiť svoju prácu, ktorá nemala za úlohu ukľudniť ma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár