Topánky hodil som do strán, okolo zrkadla tieň sa mihol. Niet tu trochu kľudu, rozsvietil som v byte začal som sa hrabať v chladničke, pritom už týždeň som nič nekúpil. Nasrato som ju zavrel a podišiel som k oknu, svietili hviezdy a mesiac k tomu mi zazvonil mobil, ktorý som nechal zvoniť, nech zvoní..
,,Dneska neprídem nemôžem prepáč,, Správa svietila a to som ani nemusel poriadne zaostriť. zahadzujem mobil na gauč.
Myšlienky v hlave usadené pózujú v tej tme, hrajú sa so mnou, príde mi to vtipné, ale zároveň tak hlúpe. Snažím sa ich chytiť, ale míňajú ma. Smejú sa mi
Mobil zvoní furt zvoní, čo furt zvoni ? Zo všetkých síl čo som mal v sebe som sa zodvihol, pristupil som k nemu.. Volal ona, ta divná kedysi moja divná : ,,Chcem aby bolo stále slnko.. No nestane sa.. Chcem aby boli všetci sami sebou .. Nestane sa.. Chcem byt teraz s tebou .. Nestane sa " chcel som zvesiť ale urobila to za mňa.
Nechcela počúvať rock and roll ale beach boy darlin.. Zdvihám za každým jedným razom s nejakými imaginárnymi túžbami o vykúpení svojho tela. Z toho že už nebudem len nejaké lacné jedlo na ogrcanom jedálnom listku z nejakého čínskeho putiku kde sa za dve eka nažereš do posrania.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár