Sentimentálne vrecko, ktoré sa prúdom podvedomých vnemov napĺňa celý deň, musí večer nájsť svoj koniec. Koniec koncov nachádza ho každý večer. Krásny či len taký normálny. Tmavý či len krátky s úsmevom na tvári. 
Nenájdeš ma o pár rokov v izbe, kde stvorili sme farby svojich stien. Ani ja sa už tam nevidím a to veľmi chcem. Otáčam sa ako strany na pútavej knihe a hľadám pointu toho príbehu. K otvoreným ranám prikladám ocot a tvoju neveru. Nie veru vo mňa. Len ticho utieralo slzy z líc, len ten tieň robil spoločníka tichých chvíľ..

It is, what it is..







 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  2. 11. 2019 22:32
S kým ťa podtoto?
2 
fotka
tomas55555  6. 11. 2019 07:13
Moc som tomu nepochopil, o čo sa jedná ?
Napíš svoj komentár