Počul hlas, pristúpil bližšie aby ho počul lepšie :
John : Niekedy si pripadám že nie som tak celkom in, hľadám na mape jej byt. Čo vábi švába aby liezol po kvete, možno len prejsť dalej po ceste.
Len : Sme kamaráti, už sme si to povedali.
John : Svet prináša odpovede každý deň, tou odpoveďou pre môj život si bola ty.
Len : už musím ísť.
John : Nechoď, prosím.
Len : tak už o tom nerozprávaj.
John : A o čom mám rozprávať o počasí ? nepodstatných veciach, ktoré vôbec nezávisia od toho či bude v mojich žilách prúdiť ta krv tak sfarbená ? Jedno z najťažších rozhodnutí v živote je keď neviem či mám ostať a snažiť sa ďalej, alebo si zobrať spomienky a odísť
Len : už musím ísť ahoj ..
Chcel sa s ním porozprávať, ale john nereagoval.
Išiel ďalej, púšť sa zrazu premenila na blato, do ktorého sa zabáral, špinil..
Začalo pršať, do toho všetkého začala byť už pomaly tma.
Okolo neho prešiel starší pán
Úsmev, 3 zuby a v očiach vidiny minulosti, ktoré premietal do tmy. Od cigarety si vypýtal stimul, vyšiel z neho dym, ktorý mi zahmlil úsudok. Pozdravil ma, pýtal sa ma kamže idem, z úšklebom a páchnucim dychom..Povedal som mu že idem tam kam vždy, tam kam som chodieval aj keď bolo pekne.
Bez slova išiel dalej..
Na mobile mi furt blikala modra farba :
Správa
Najprv to bolo veľkolepé nové, pocit blaženosti, ale neskôr sa to premenilo v strach a návyk. Bolo to také ako keď ti ponúknu cigaretu, chceš to proste vyskúšať. Proste kamaráti, celkovo spoločnosť ťa k tomu doženie. V hlave sa mi nahromadil bordel, v hube smrad, skládka čo páchne a odputáva novú priazeň. Hovorili že váž ši to, hovorili daj si to, tlačili do hlavy kaleráby. Šíril som pleseň a pritom som si myslel že to bol kvet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár