Ruža ktorá cez deň, chová sa jak kvet, v noci zabíja otravenými bodliakmi.
Tŕňová koruna pre kráľa ktorý kráľovstvo zabíja. Podle jazyky v kútoch kujú pikle.
Čo mrtvé byť má, čo žije žiť má
Čo je krásne klamať môže, pravda riešenie neznamená
Dve stonky, stretli sa o pol noci v noci
Spievali si pesničku o krvavej pomste
Kričali a vysmievali sa ľuďom neprestajne
Na úkor rosy, padala na nich
pokrčené nad ránom, nezvyčajnou pričinou
pokrčené pridlavené do zeme zaryté
Spomienky, krásne krvou napité
Čo mrtvé byť má, čo žije žiť má.
Mátohy, obklopili malé svetlo v temnom lese, zbiehajú sa zničiť posledné svetielko. POtrebujú to, prázdnota ich napĺňa ako voda, ktorá sa leje do pohára.
Pekelne psy už vedia, už zavýjajú je ich počuť. Svetlo pomaly slabne.
Opadnuté jablko zo stromu, akoby padalo večnosť
Vo vetre, v rychlosti, spominalo na krásne spomienky
Čo so stromom zažilo, ale od neho sa odpojilo
Nebolo si vedomé opojenia ktoré strom daval.
Dávi sa na zemi, rozplaštené
Posledné myslienky zmyla ta rosa..
Čo mrtvé byť má, čo žije žiť má.
Ty si moja ja som tvoj.
Čo v nás umiera zrodi sa znova zas
Trpeli sme dlho no spáli to čas
Myšlienky zomrieť stále mladý
V tvojom objatí ukájajú môj rozum
Chcem počuť pred koncom tvoj hlas.
Čo mrtvé byť má, čo žije žiť má.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár