Padol, jeho telo oťaželo, jeho čelo zamierilo, smer zem. Kečup z huby, vonku zuby. Mokré oči, slabé ruky. Nechcelo sa postaviť, nechcelo sa zotaviť. Hlavu zodvihol, cez sneh nič nevidel. Len cítil ruku na svojom tele, vrstvy oblečenia, aj tak to cítil na sebe na svojej koži, bola teplá, cítil zrazu, zrazu kvapka stiekla.
V momente keď sa chcel pozrieť a pretrieť zrak, počul dupot a zrazu silný náraz do tváre, oči zvrešťali, pocity sa zmiešali, jeho telo vzlietlo.
Otupený, polámaný na zemi leží, zbiera, vzdychá.. Prosí, žobroní, zrazu všetko utíchlo, sneh prestal padať, ucítil ruku na svojom tele, ucítil ruky na svojom bruchu, ucítil dotyky, ktoré pred tým neboli dotykmi, boli to volania do bitky.
Cítil sa plný, cítíl sa silný, zaťal päste, zavrtal sa do zeme rukou, zavrtal tak tupo.
Postavil sa, ale zrazu už len hlúpo, civel, stál tam dotyky zmizli. Zrazu silne závrate, silne škrabance, na chrbte krku. Prestal dýchať, prestal vzdychať, prestal civieť a prosil.
Počul smiech, počul nie, počul čo nechcel, počúval a musel. Nevedel sa pohnúť nevedel slovom dupnúť, nevedel kričať, iba v hĺbke, prosil, nikto však nepočul, nikto však nevidel, on zrazu obraz, videl. Muž bez tváre, spokojný a zreteľne, nosič tuposti, nosič polovičky, k telu, kľúčom pre ňu.
Rástlo až sa slnko ukázalo, on iba na kolotoči, volanie mami, luki poď už s nami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár