Prechádzky po byte o pol noci ako liek na depresívne chvíľky ? To čo moja myseľ nevstrebala cez deň lieči v noci. Pohárikmi nežnej hádanky cez prepletené príbehy krvácajúcej mysle.
Nemusíš sa báť som sám, boh vie prečo, možno aj ja, ale skôr by som sa zbláznil než by som nato prišiel. Ľahšie cesty sa mi núkajú ako lacné prostitútky. A ja ich s radosťou prijímam lenže pocity niesu slepé, ich neojebeš..
V sebe ako keby nakódovaný na nejakú cestu, a teraz ten kód prepísať, lenže ja nie som IT blázon.
Ako veriť v niečo keď sa ti nabádajú iba zahmlené odpovede ? jednoducho, zavri oči a nepýtaj sa. Lenže je to ta cesta ? Aj keď pravý obraz je možno totálne negatívny, je to v podstate len vo vnútri. Všetko vonkajšie je výmysel, krátkodobé hrátky s imaginárnym lanom, mysliac si, že ten kto ho drži je ten kto naozaj v rukách drží spojenie s niečim..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár