Bol to taky ten kovbojový typeček s velkým coltom, ktorý vždy keď vystrelil, vedeli všetci obyvatelia že je nejaka žena pod mašinou ale ne..
Bol to obyčajny chlapik, dokonca ešte nemal ani 18 a nevedel čo v živote so sebou. Proste patril do 98% skupiny mladistvých, ktorý nevedel čo zo životom.
No rád chodil na prechádzky, kde rad uvažoval, prečo je svet taky jaký je, rozmýšlal nad rôznymi konšpiračnými teoriami a samozrejme nad babami.
Keď chcel výsť do lesíka tak vždicky musel prejsť cez park kde skoro vždicky sedel nejaký pár a masivne sa olizoval tak, že by ste mysleli že sa potreli medom no a pokial tam neboli žiadne s týchto párov, tak som tam vždicky stretol milu starú tetu, s ktorou som sem tam hodil reč, lebo to bola moja susedka z vchodu.
Vravela, ako mladý ľudia teraz žijú, že sa jej to nepáči, že keď ona bola mladá bolo to iné a že teraz tí mladí nevedia čo zo sebu, len čo nadavajú, piju, a fajčia už v mladistvom veku (cigarety).
Príroda ho vedela vždy natoľko očariť že proste si rád lahol na lúku, a mohol spokojne hľadieť na okolite prostredie alebo oblohu. Ano popritom si robil selfie.
Chcel aby všetci vedeli, že on sa ma dobre.
Písal básne, a stále dufal že nejaka zaujme. No nikdy to tak nebolo, jeho basne boli iba opovrhované, a žrane zaživa ako
antilopy, ktoré zazreju posledny krat svetlo sveta pred utokom tygra. Ľudia ho nemali radi. Jeho to veľmi mrzelo, hľadal
vždicky význam v tom čo ľudia pisali a hovorili mu.Totiž on to zverejnoval chudačik. No nikdy ten vyznam nenašiel. Mal depresie, s písanim skončil. A chodil ako bez duše asi
4 mesiace. Prestal chodit na prechadzky a zaujímať sa o veci okolo seba. No v jeden deň zakopol a nejakú krabicu. Bola veľmi
zaprašena a zretelna stará. Pootvoril ju a uvidel v nej staré fotky sameho seba, rôzne diplomy, rôzne listy od dievčať keď bol ešte mladši.
Na všetkých fotkách sa usmieval, robil ksichty, proste uplny crazy chalan. Začal spominať ake to bolo keď bol decko. Bolo to neskutončne
spomenul si ako vyliezol na strom vtedy prenho ešte velikansky, aj napriek tomu že mu všetci zakazovali a nadavali keď ho pri tom strome videli
Jasne že vtedy neuvažoval nad nasledkami, ale vyliezol tam. bolo to neskutočné. Alebo, keď som mal bicykel, rad som sa spuštal dole kopcom
každy mi vravel že nech to nerobim, sice som spadol ale zažil som neskutočny pocit, plakal som ale proste zažil som to niečo vtedy pre mňa neskutočne
Takto nad sebou uvažoval.
Začal uvažovať, že musi s tym pokračovať, dufať v to že raz napíše niečo čo zaujme srdcia ľudí, čo bude uplna špica pecka bomba.
Písal rád a čo viac aj s chuťou, sice tie basne neboli dokonalé, ale písal ich od srdca tak ako to citil.
Zdokonaloval sa, začal si brať k srdcu kritiku, ale len tú o ktorej vedel že je na niečo dobrá a že vytkýňa niečo na tom diele
ostatne proste ignoroval.
Ako raz sa prechádzal po parku videl tam, mladu dievčinu, zrovna asi v jeho veku.
Niečo písala do takej malej knižočky. prisadol si o lavičku dalej a pozoroval ju.
Dievča sa nanho pozrelo a ukazalo mu zretelne a jasne gesto, že nechce nič riešiť.
Ano týpek, potom dva týždne prestal písať proste vyjebal sa nato a išiel sa račej hrať na počitač
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nikolaes
17. 6.júna 2015 21:53
ach ach, blog dobrý ale ja vždy keď vidím to JoHn tak mi nedá neopraviť to
Napíš svoj komentár