Sníval ten sen,
a dýchal ten kvet,
pýcha ten svet,
oblieta jak tieň,
no míňame čas,
a spěcháme zas,
tak nehaj ma tak,
slova posledné, na polceste,
zrazený vták.
Očakávame prásk,
no príde len puf,
občas sa len zdá,
že kýchame furt,
že dýchame vzduch,
keď nemáme čuch,
keď snažíme sa,
odolať jej zas,
na chvíľu na čas,
no nepríde tá,
ani okamih ten, čo naruší chod,
prichádzajúcich zmien
keď nevidíš schod,
tak padáš a moc,
boli to čo.
Vídam len tieň,
lásky no nech,
nehy ten les,
plný tých pieseni,
očúvam zas,
no nezbyde čas,
objímať ťa
a počuť ten hlas
Ukryjem hodnoty,
do svojej ponorky,
do vody vhodím,
čo na srdci nosím,
nech hľadá kto chce,
nech vidíš čo chceš,
nič nezmení sa,
tak letí to preč.
Večery krásne,
no zabudnuté vášne,
do riti kde sú, chcem ich hneď naspäť ,
no je ti to na smiech,
je ti to vážne,
zabúdam vážne a zhasínam vášeň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár