Voda stekala po dreze, preplnená neumytými riadmi, bolo počuť ako sa riady pod vplyvom tej vody presúvajú a nadvihujú ku kraju. Pozeral som na to z výčitkami že by som mal niečo spraviť, Samozrejme nemohol som, celý som stuhnul. Zvíjal som sa v krčí ta bezmocnosť sa mnou šírila ako kyselina, ktorá sa mi rozpúšťala v tele, a prešla do každého kúta môjho tela.

Riady sa porozbíjali, voda tiekla už takmer von dverami a ja som tam stál, uväznený vo svojom tele, bezmocný ako výhonok trávy na lúke.

V tom pribehol niekto do miestnosti, bol počuť, rýchly dych, asi bežal, bolo počuť člapkanie, prebehol okolo mňa a ja neviem fakt prečo som sa naňho usmial, zastavil tu vodu umyl riad, teda to čo z toho ostalo, vyhodil črepiny a odčerpal vodu.

Povedal mi niečo ako, toto by sa už nemalo stať druhýkrát, tu osobu som poznal, ako keby na mňa dohliadal, no naozaj pravda bola že v tam nebola žiadna iná osoba, iba JA.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár