Kráčala po Tarči, zašla som do obchodu a chcela som si kúpiť Kofolu. Po polhodine čakania pri pokladni som znervóznela z babky predo mnou, ponáhľala som sa. Najprv si vypýtala modré LMky, potom, že nie, že radšej by chcela červené a potom, že predsa len tie modré, niee, chcela by som zelené slimky..fialové..ružové, viete čo?, predsa len zoberiem tie modré LMky, predavačka už tiež riadne nerózna hovorí, "pani vyberte si konečne, ľudia čakajú !", babka nasraná odišla.
Prišla som na rad. Mala som platiť 83centov. Päťdesiat, sedemdesiat, sedemdesiatdva, sedemdesiatštyri, sedemdesiatšesť, sedemdesiatsedem, sedemdesiatosem, sedmdesiatdeväť, osemdesiat, osemdesiatjeden, bože ešte dva centy, sprosté dva centy, kvoli ktorým som musela rozmeniť dvadsaťeurovku, napriek tomu, že vždy im tam tie blbé tri-štyri centy z výdavku nechám !
V sluchátkach mi hrala pesnička Filthy pop. Kráčala som po chodníku z kopca. Všimla som si pani -v každej ruke dve preplnené nákupné tašky pred sebou tlačila dieťa v kočíku. V tom sa tej tete roztrhla jedna taška a potraviny sa z nej vysypali, stlačila brzdu na kočíku a zohla sa, aby mohla pozbierať nákup. Kočík sa z ničoho nič odbrzdil ! Smeroval rovno na cestu. Prichádzal kamión. Teta dvihla hlavu, vstala, chytila sa za brucho a ponáhľala sa aby to dieťatko v kočíku nezrazil kamión. Hodila o zem aj zvyšné tri tašky, všimla som si, že čaká ďalšie bábätko. Nebol čas rozmýšľať, rozbehla som sa a tesne som zachytila ten kočík, teta mi samozrejme nesmierne ďakovala, chcela ma pozvať do cukrárne, no povedala som jej, že pre mňa to bola len maličkosť
Teší ma, že som možno malej Sofinke, (tak sa volalo dievčatko v kočíku) zachránila život


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
araziel  4. 5. 2011 18:40
pekne...clovek bz povedal ze toto sa stane iba vo filme
Napíš svoj komentár