Kričala. Utekala a dúfala, že ju nezastihne, že ju nechytí. Utekala, ale vedela, že ju dohoní. Začala kričať ešte viac, ale nikto ju nepočul. Cítila za sebou jeho dych.
- "Niéééé!"
Saskia sa prudko posadila, po čele jej stekal pot.
- "Saskia, čo sa deje preboha? Je všetko v poriadku? Počula som ťa kričať!"
- "Opäť tu bol, v mojom sne... zase raz...ja...ja už nevládzem!"
- "Saskia, miláčik, Ton je už vo väzení, už ti nemô..."
- "Nevolaj ho menom! Nezaslúži si to! A neorpzprávaj mi o ňom, nechcem nič počuť... Nechaj ma spať!"
Saskia sa otočila chrbtom k matke a zavrela oči. Nechápala nikoho a nič a nikto nechápal ju. Bola zmätená a nevedela, čo má robiť, nevedela, kto by jej mohol pomôcť. Ale naraz, akoby do nej udrel blesk, ju niečo napadlo. Pôjde za Lukasom. Áno, pôjde za ním, už je čas.
x x x
Cŕŕ. Zvonil telefón.
- "Prosím?"
- "Lukas?"
- "Áno, ale kto volá?"
- "Ahoj, tu Saskia."
- "Čo Saskia? Ty? Ale veď..."
Lukas nemohol uveriť tomu, že je to ona.
- "No no no. Netvár sa tak prekvapene. Nebodaj si si myslel, že za tú službu, nebudem nikdy nič potrebovať? Ak áno, tak si sa mýil.Prišiel čas, kedy mi budeš môcť, či chceš alebo nie, splatiť svoj dlh. Čiže...
x x x
Lukas kráčal tmavými ulicami a stále myslel na to, čo Saskii sĺúbil. Prečo jej to do riti sľúbil? Opäť sa zapliesť do takého niečoho. Ale musel. Vedel, že za to, čo pre neho Saskia urobila, jej musil sľúbiť čokoľvek. Hoci aj nemožné.
Milí birdzáci, ak ste toto dočítala tak som veľmi rada, len vám chcem povedať, že ak niečomu nechápete, je to normálne. Príde čas kedy bude tento príbeh rozlúštený a tak mi nemusíte písať veci typu nechápem a tak. tak ďakujem...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.