Saskia vedela, že rozmýšľať nad minulosťou je zbytočné a nemôže si t odovoliť. Všetko sa to utajilo a nikto nič nevedel. Okrem Lukasa samozrejme, ale ten by nikdy nič nepovedal. Na to bol až príliš srab. Ale, vlastne veď sa v tom viezol aj on. Tým, že boli vtedy taký priatelia, sa všetko dozvedel, či chcel alebo nie a toto už nezmení. Bola veľmi rada, že jej Lukas niečo dlžil, lebo teraz jej to prišlo vhod. Veľmi vhod. Veď akoby jej aj mohol niečo nedlžiť. Utajila vraždu, áno, je jej dlžníkom.

x x x

Stretli sa večer, neskoro večer. Slnko už dávno zašlo a oni tam tak stáli a dohadovali sa.
- "Lukas, myslím si, že dnes nastal ten čas. Bude vhodné, ak to urobíš dnes. Myslím si, že už začína mať podozrenie, aké následky mala tá osudná noc, ale to nemôže...prsote...nemôže...nepochopila by to. Ale načo ti to hovorím! Jednoducho sa mi už nechce hrať na poslušnú dcérku!"
- "Saskia nie! Prosím ťa... Veľa som o tom rozmýšlal, naozaj to musí byť to? Práve takáto vec? Ja spravím čokoľvek iné, ale naozaj sa nechcem opäť zapliesť do takýchto sračiek! Tá prvá, to bolo iné, bola to nehoda ale táto...!"
- "Hovno nehoda! A už stačilo! Si posratý? Už teraz? Veď si ešte nič neurobil! Dohodli sme sa a tak to spravíš a to dnes. Má stretnutie, nebude doma a pôjde tou cestu, ktorú som ti už opisovala."
- "Urobím to. Ale len preto, že musím...No nikdy, počuješ, NIKDY ti neodpustím, že si mi to dala urobiť."
Odišiel a nechal ju tam stáť, ale nevadilo jej to, hlavné je, že to spraví a ona bude mať pokoj. Aspoň vtedy, si to myslela.

x x x

Klop klop.
- "Saskia? Si tam miláčik? Môžem vojsť?"
- "Áno, som, poď dnu."
Saskiina mama vošla do izby a zatvorila za sebou dvere.
- "Saskia, ako som ti už povedala, dnes idem ku Elizabet. Vieš, že som jej to sĺúbila. Večeru som ti nechala v ladničke, potom si ju ohrej, ja o také tri hodinky dôjdem. Nepotrebuješ ešte niečo?"
- "Ježiš mami, choď už prosím ťa. Budem v poriadku."
Bolo to zvláštne, ale Saskia pri pomyslení na to, že svoju matku vidí posledný krát v živote necítila vôbec nič. Bola až príliš pokojná.
- "Tak... ja už idem, ahoj."
Pozdravila, a zatvorila za sebou dvere, za ktorými ju čakala smrť.

x x x

Lukas sedel na chodníku a kolísal sa z jednej strany na druhú. Nemohol uveriť tomu, že to urobil, ale áno,urobil. Zakrvavený nôž ešte stále držal v ruke a hlavou sa mu premietali okamihy dnešnej noci. Ako sa priblížil k nič netušiacej Saskiinej matke, ako ju bodal, až kým nespadla na zem a ako ju tam nechal. Veď čo iné má urobiť s telom? Dobre. Úloha bola splnená ale čo teraz? Pôjde zavolať Saskii, ale nie nie! Pôjde rovno za ňou a oznámi jej, že práve splnil jej úlohu - zabil jej matku.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
-veronka-  10. 8. 2008 22:28
..no, lothusqa..som na teba normalne hrda.. vyborne to je
Napíš svoj komentár