- "BUĎ TICHO!! TICHO!! Nemala som to dávať robiť tebe, bola som hlúpa keď ma to napadlo, ale stalo sa... a TY! Neopovažuj sa mi to ešte raz vyhazovať na oči! Neopovažuj! Ako si s tým prosím ťa mohol mať problém? Veď už si to raz spravil!"
- "Prestaň! už s tým prestaň bola to nehoda za ktorú nemôžem a nebol som z nej ani obvinený tak prestaň! Už to nemôžem počúvať! Veď, veď...ja som za to nemohol, nemohol!"
- Hovno nemohol nebuď hlupák! Vlastne buď rád že som to nikomu nepovedala. Ale neboj sa ty nič, za smrť mojej matky na teba nepadne ani tieň podozrenia. No a ja? Ja sa budem hrať na smutnú a trúchlicu dcéru zo smrti svojej matky."
- "Nenávidím ťa Saskia, z duše ťa nenávidím!"
x x x
Saskia sedela v izbe a rozmýšlala. Prehrávala si udalosti poslednej doby ale akosi jej nič do ničoho nezapadalo. Lukas sa jej už dlhú bodu neozval, ale ani ju to neprekvapovalo. Očividne s ňou už nechcel mať nič spoločné po tom, čo ho donútila zabiť jej matku. Ale veď nech, akosi ju to netrápilo. V poslednej dobe ju trápila iná a oveľa dôležitejšia vec. Rachel. Jej dcéra Rachel. Myslela na to, že čo je asi s ňou, a ako jej asi môže byť. Nenávidela sa za tieto myšlienky, ale bohužiaľ, im nevedela čeliť. Nechápala, prečo ju naraz prenasledovali takéto myšlienky. Vtedy ju z jej myšlienok prebral zvončk, no nechápala, kto by ju v takúto hodinu mohol rušiť.
- "Ahoj Saskia." bytom sa rozľahol jeho hlas.
Z hrdla sa jej vydral taký desivý a nervydrásajúci výkrik, že takmer ani Tonyho rev, ho neprehučal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár