Vlastne ani neviem ako mám začať. Neviem sa vyjadriť už ani len písaním a to sa mne nestáva. Asi začnem tým, ako sa môže všetko dosrať jedným rozvodom. A potom, ako sa všetko skomplikuje a ešte sa len bude komplikovať. Ako už nič nebude také ako predtým a ako budete mať zmätok z toho všetkého. No nikto vám nepovie, ako máte ísť ďalej, ako máte riešiť všetky tie veci okolo toho, lebo to musíte zistiť sami. A časom, časom pochopíte, že je to všetko veľmi zložité. Ja som toho živým príkladom. Tie Vianoce doma, druhé tam, tretie zase doma a štvrté zase tam. Silvester ako sa rozhodneme, veď predsa máme na výber, buď tam, alebo tu. Prázdniny tam, školský rok tu a telefonáty každý týždeň pravidelne. Vždy tie isté otázky a vždy tie isté odpovede. Takmer už naučené. Hnusný stereotyp, ktorý vás už po rokoch prestane baviť, no stále sa opakuje a vy ho nemôžete prerušiť a ani zmeniť. A tak veľmi by som to chcela. Zmeniť všetko. A hlavne tú pretvárku. Tú hnusnú pretvárku a masku, ktorú si vždy nasadíme, aby sme spolu vydržali aspoň tú chvíľu, keď sme opäť po niekoľkých mesiacoch spolu. No maska nám vždy po 5 minútach odpadne a my sa zase začneme hádať. Otec si hovorí svoje a ja mu argumentujem svojou pravdou. Svojimi presvedčeniami. Nemám 10 rokov a viem, o čom to všetko je. Prečo to tak je a aj z akého dôvodu sa to všetko stalo. No on ma stále bude presviedčať o opaku a snažiť sa všetko zlé zhodiť na niekoho iného a seba vykresliť v tom najlepšom svetle. No ja nie som ani sprostá a ani hlúpa aby som tomu uverila. No nebaví ma to. Nebaví ma už stále počúvať tie isté hnusné veci na našu rodinu a stále sa obhajovať a hlavne obhajovať ostatných, tých, ktorý za to podľa otca môžu. Vytáča ma to do nepríčetnosti a nebaví ma to. Najradšej by som to všetko zmenila... Ale nedá sa... Niekedy by som si priala, aby sa tieto problémy netýkali mňa, aby som nemuseli riešiť veci, ktoré súvisia s týmto... Žiaľ... Vlastne tento blog vás aj tak asi nebude trápiť a ani zaujímať. Lebo ani ja smaa netuším, čo som tým vlastne chcela povedať, ale je mi to akosi jedno...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  28. 2. 2009 19:45
Jaj.:/..hlavu hore....a do boja..!
2 
fotka
eliszka  28. 2. 2009 20:36
neboj,bude lepšejše
3 
fotka
-veronka-  1. 3. 2009 11:24
..nakop ich vsetkych do zadku a smej sa pri tom..ja viem, na nic rada, ale..
4 
fotka
ashlee  25. 4. 2009 20:42
netráp sa,časom sa to zlepší a bude dobre
5 
fotka
marttina  8. 5. 2009 14:26
ja som otca poslala do prdele lebo mi tiez piloval nervy a aky klud a pokoj je... pozri sa nik ta nemoze nutit do niecoho co nechces... a ak nechces tak nechces a nechod a netelefonuj a hotovo.
Napíš svoj komentár